zdroj: Národný inšpektorát práce, www.ip.gov.sk
KOMPETENCIE INŠPEKTORÁTOV PRÁCE
Inšpektoráty práce majú v súvislosti s ochranou oznamovateľov tieto právomoci:
- dohliadajú na to, aby zamestnávatelia vytvorili vnútorný systém vybavovania podnetov, pomocou ktorého môžu zamestnanci podnety o protispoločenskej činnosti (nekalom konaní) oznámiť priamo na pracovisku
- môžu pozastaviť pracovnoprávny úkon, ktorým zamestnávateľ voči zamestnancovi urobil neoprávnený postih v dôsledku takéhoto oznámenia
- chránia oznamovateľov, ktorí oznámili závažnú protispoločenskú činnosť polícii, prokuratúre alebo inému správnemu orgánu a ten im následne priznal ochranu.
OCHRANA PRI OZNAMOVANÍ ZÁVAŽNEJ PROTISPOLOČENSKEJ ČINNOSTI
Ochranu, ktorá platí preventívne, možno získať iba v súvislosti s oznámením závažnej protispoločenskej činnosti. Tou sú trestné činy a správne delikty.
Trestný čin môže oznamovateľ ohlásiť na polícii alebo prokuratúre a spolu s oznámením alebo neskôr počas trestného konania môže prokuratúre podať aj žiadosť o ochranu. V prípade, ak je oznámený trestný čin už predmetom súdneho konania, žiadosť o ochranu podáva oznamovateľ súdu.
Ak nekalá činnosť nie je trestným činom, ale správnym deliktom, tento delikt môže oznamovateľ ohlásiť príslušnej inštitúcii (správnemu orgánu). O ochranu v tomto prípade žiada oznamovateľ inštitúciu, ktorej správny delikt oznámil (napr. Protimonopolný úrad, Úrad na ochranu osobných údajov).
Ak prokuratúra, súd alebo príslušná inštitúcia uznajú žiadosť za oprávnenú, informujú žiadateľa, jeho zamestnávateľa a inšpektorát práce, že žiadateľ sa stáva chráneným oznamovateľom.
Dôležité:
Ochrana sa poskytuje oznamovateľovi závažnej protispoločenskej činnosti, ak:
- oznámenie urobil v dobrej viere
- predmetom oznámenia boli skutočnosti, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie
- oznámené skutočnosti môžu významnou mierou prispieť alebo prispeli k zisteniu alebo usvedčeniu páchateľa závažnej protispoločenskej činnosti.
Závažná protispoločenská činnosť je protiprávne konanie, ktoré je:
- trestným činom poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev, trestným činom machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, trestným činom verejných činiteľov alebo trestným činom korupcie
- trestným činom, za ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky
- správnym deliktom, za ktorý možno uložiť pokutu s hornou hranicou vo výške najmenej 50 000 eur.
Oznamovateľ môže namiesto žiadosti o poskytnutie ochrany požiadať prokuratúru, súd alebo správny orgán o zaslanie písomného potvrdenia o tom, že je oznamovateľ.
Voči chránenému oznamovateľovi môže zamestnávateľ urobiť právny úkon alebo vydať rozhodnutie o pracovnoprávnom vzťahu (ďalej len pracovnoprávny úkon), na ktorý nedal súhlas, iba s predchádzajúcim súhlasom inšpektorátu práce. Inak je tento pracovnoprávny úkon neplatný.
Súhlas inšpektorátu práce sa nevyžaduje, ak sa pracovnoprávnym úkonom priznáva nárok alebo ak ide o pracovnoprávny úkon súvisiaci so skončením pracovnoprávneho vzťahu, ktorý je dôsledkom objektívnej skutočnosti nezávislej od posúdenia zamestnávateľa.
Inšpektorát práce udelí súhlas s navrhovaným pracovnoprávnym úkonom zamestnávateľa voči chránenému oznamovateľovi, len ak zamestnávateľ preukáže, že navrhovaný pracovnoprávny úkon nemá žiadnu príčinnú súvislosť s oznámením.
Ak počas poskytovania ochrany došlo zo strany zamestnávateľa k neplatnému skončeniu pracovného pomeru, patrí oznamovateľovi náhrada mzdy za obdobie od neplatného skončenia pracovného pomeru až do času, keď je oznamovateľovi umožnené pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Táto náhrada mzdy môže byť priznaná aj za čas presahujúci 36 mesiacov.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky môže poskytnúť oznamovateľovi na základe jeho žiadosti odmenu až do výšky päťdesiat násobku minimálnej mzdy, ak v trestnom konaní nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým bol páchateľ uznaný vinným zo spáchania trestného činu, alebo ak v správnom konaní nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým sa preukázalo spáchanie správneho deliktu. Na poskytnutie odmeny oznamovateľovi nie je právny nárok.
VNÚTORNÝ SYSTÉM VYBAVOVANIA PODNETOV
Zamestnávatelia, ktorí sú orgánom verejnej moci alebo ktorí zamestnávajú aspoň 50 zamestnancov, majú povinnosť určiť zodpovednú osobu, ktorá bude prijímať a preverovať oznámenia o protispoločenskej činnosti (podnety) zamestnancov.
Zamestnávatelia sú ďalej povinní:
- vydať vnútorný predpis, v ktorom určia podrobnosti o
- spôsoboch podávania podnetov, pričom aspoň jeden spôsob musí byť prístupný 24 hodín denne
- preverovaní podnetov
- oprávneniach zodpovednej osoby pri preverovaní podnetov
- zachovaní mlčanlivosti o totožnosti zamestnanca, ktorý podal podnet (ďalej podávateľ podnetu)
- evidovaní podnetov
- oboznamovaní podávateľa podnetu s výsledkom jeho preverenia
- spracúvaní osobných údajov uvedených v podnete
- oboznámiť zamestnancov s vnútorným predpisom
- po dobu troch rokov odo dňa doručenia podnetu viesť evidenciu podnetov v rozsahu
- dátum doručenia podnetu
- meno, priezvisko a adresa pobytu podávateľa podnetu
- predmet podnetu
- výsledok preverenia podnetu
- dátum skončenia preverenia podnetu.
Prostredníctvom vnútorného systému vybavovania podnetov môže zamestnanec svojmu zamestnávateľovi oznámiť inú protispoločenskú činnosť. Ak vnútorný systém nemá zamestnávateľ vytvorený, potom aj oznámenie iným spôsobom vytvorí predpoklady pre poskytnutie ochrany.
Podnety zamestnávateľovi možno podať o nekalej činnosti s dopadom na spoločnosť (teda inej ako závažnej protispoločenskej činnosti), o ktorej sa zamestnanec dozvedel v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie. Podnety možno podať aj anonymne.
Inou protispoločenskou činnosťou je aj:
- nelegitímne, neetické alebo nezákonné praktiky na pracovisku
- konanie, ktoré pôsobí negatívne na spoločnosť a je spravidla základom trestnej činnosti (napr. nadmerné požívanie alkoholických nápojov, agresívne správanie, patologické gamblerstvo, vandalizmus).
Na základe svojho rozhodnutia môže zamestnanec podať zamestnávateľovi aj podnet, v ktorom oznámi závažnú protispoločenskú činnosť.
Lehota na preverenie podnetu je 90 dní od jeho prijatia. Lehotu možno predĺžiť o ďalších 30 dní s tým, že pri neanonymných podnetoch sa predĺženie s uvedením dôvodov oznámi podávateľovi.
Výsledok preverenia oznámi zamestnávateľ podávateľovi podnetu do 10 dní od preverenia.
OCHRANA PODÁVATEĽA PODNETU V RÁMCI VNÚTORNÉHO SYSTÉMU VYBAVOVANIA PODNETOV
Ak sa podávateľ podnetu domnieva, že v súvislosti s podaním bol voči nemu urobený pracovnoprávny úkon, s ktorým nesúhlasí, môže požiadať inšpektorát práce o pozastavenie účinnosti tohto pracovnoprávneho úkonu. Musí to však urobiť do siedmich dní odo dňa, keď sa o pracovnoprávnom úkone dozvedel.
Inšpektorát práce bezodkladne pozastaví účinnosť pracovnoprávneho úkonu, ak bola dodržaná lehota a ak je dôvodné podozrenie, že tento pracovnoprávny úkon bol urobený v súvislosti s podaním podnetu.
Pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu trvá 14 dní. Rozhodnutiu, ktoré je pracovnoprávnym úkonom, sa pozastavením účinnosti odkladá vykonateľnosť.
Podávateľ podnetu má možnosť počas tejto 14-dňovej lehoty podať návrh na súd na vydanie predbežného opatrenia. Doručením návrhu na nariadenie predbežného nariadenia na súd sa trvanie pozastavenia účinnosti predlžuje až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu.
Táto ochrana sa vzťahuje aj na oznamovateľa, ktorému prokuratúra, súd alebo správny orgán doručil písomné oznámenie o tom, že je oznamovateľ, a to až do zániku pracovnoprávneho vzťahu.
Inšpektorát práce môže zamestnávateľovi za nesplnenie povinností v súvislosti s vnútorným systémom vybavovania podnetov uložiť pokutu do 20 000 eur.
Oznamovateľ a osoba, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu, majú právo na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci prostredníctvom Centra právnej pomoci. Taktiež sa môžu obrátiť na neziskové organizácie, ktoré sa venujú problematike ochrany oznamovateľov kriminality a inej protispoločenskej činnosti.
OZNAMOVANIE PROTISPOLOČENSKEJ ČINNOSTI A ZÁKONNÍK PRÁCE
Oznamovateľa protispoločenskej činnosti chráni pre neoprávneným postihom aj Zákonník práce.
V pracovnoprávnych vzťahoch sa totiž zakazuje diskriminácia zamestnancov z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.
V súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania (diskriminačným konaním) má zamestnanec právo podať zamestnávateľovi sťažnosť.
Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.
Ak sa zamestnanec domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa obrátiť aj na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej antidiskriminačným zákonom.
Zamestnanec poškodený porušením zásady rovnakého zaobchádzania sa môže v konaní pred súdom nechať zastupovať advokátom, inou fyzickou či právnickou osobou, prípadne Slovenským národným strediskom pre ľudské práva. Stredisko zo zákona zabezpečuje právnu pomoc obetiam diskriminácie a prejavov intolerancie.
Zamestnanec môže taktiež podať podnet na príslušný inšpektorát práce, ktorý vykonáva dozor nad dodržiavaním predpisov v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. V prípade zistenia porušenia zákona môže byť zamestnávateľovi uložená pokuta.