Sudca, ktorý odmietal na pojednávaniach nosiť rúško čelí disciplinárnemu konaniu a možno príde aj o talár. Počas výkonu funkcie však svojej nadriadenej a zasahujúcim policajtom udelil pokuty za rušenie pojednávania. Prišli ho totiž napomenúť, že nedodržiava platné protipandemické opatrenia. Napriek absurdnosti celej kauzy sú pokuty právoplatné, otázne však je, kto ich má vo finále zaplatiť.

Konflikt miestneho súdu vo Zvolene vyvrcholil rozdávaním pokút. Sudca Dalibor Miľan pravidelne viedol pojednávania bez rúška. K dodržiavaniu protipandemických opatrení ho niekoľko krát vyzvala samotná predsedkyňa Okresného súdu vo Zvolene, Mariana Philadelphyová. Neúspešne. Na pomoc si teda prizvala aj policajnú hliadku. Tá zasiahla proti sudcovi v pojednávacej mietnosti. Sudca Miľan reagoval udelením pokuty za rušenia poriadku a priebehu pojednávania. Predsedníčke udelil pokutu vo výške 300 eur a zasahujúcim policajtom po 66 eur pre každého. 

Pokuty sú právoplatné, napriek tomu, že dotknuté strany s nimi nesúhlasia. Všetci zúčastnení svorne tvrdia, že si len robili svoju prácu a pokuty boli neoprávnené. Podobný názor má aj Mgr. Peter Lukašek z advokátskej kancelárie SLA: “Ak príslušníci policajného zboru kontrolovali a vynucovali dodržiavanie platných právnych predpisov a zároveň ukladali sankciu za ich porušenie, tak postupovali v súlade so zákonom.” Napriek tomu, však pokuty udelené sudcom nie je možné zrušiť.Ako uvádza Peter Bubla z tlačového oddelenia Ministerstva spravodlivosti SR: “Zákon neumožňuje zrušiť pokutu či oslobodiť kohokoľvek od úhrady. Opravný prostriedok nie je prípustný, jediná možnosť je ústavná sťažnosť.” 

Kuriozitou celého prípadu je fakt, že sudca, ktorý predstavuje súdnu moc štátu pokutoval policajtov v službe, ktorí sú predstaviteľmi výkonnej moci štátu. Ide zrejme o prvý takýto prípad v histórii nášho súdnictva. Predsedkyňa súdu, ale aj zasahujúci policajti v službe, totiž vo chvíli keď im bola uložená pokuta, neboli na pojednávaní ako súkromné osoby, ale ako štátni zamestnanci. Otázne je, kto má teda pokuty zaplatiť? Štát alebo konkrétne osoby? S touto otázkou sme sa obrátili priamo na pokutovanú sudkyňu a policajný zbor.

Zaplatiť, či nezaplatiť? To je otázka!

Ani sudkyňa, ani policajti pokuty zatiaľ neuhradili, napriek tomu, že z právneho hľadiska už nadobudli právoplatnosť aj vykonateľnosť. Ako uvádza sudkyňa Philadelphová: “Voči ich uloženiu nie je prípustný opravný prostriedok. Z tohto dôvodu nebolo možné voči ich uloženiu sa brániť podaním odvolania.  Aktuálne zvažujem a pripravujem podanie sťažnosti na Ústavný súd Slovenskej republiky.” Philadelphyová vysvetľuje, že z rozhodnutia sudcu Miľana nie je jasné,komu pokutu konkrétne uložil: “Či ju uložil mne ako fyzickej osobe, či mi ju ukladal ako predsedníčke súdu, ktorá vykonáva štátnu správu na danom súde, resp. mi ju uložil ako zamestnávateľovi. Preto ani neviem odpovedať, či ju uhradí štátna správa, teda ministerstvo spravodlivosti alebo zamestnávateľ, Okresný súd Zvolen, ktorého som štatutárom.”

Problém v tom kto má uhradiť pokutu videla aj pracovníčka Okresného súdu Zvolen. Keďže nedokázala určiť aké  údaje má zadať do súdneho elekronického systému pre  Justičnú pokladnicu Bratislava, obrátila sa na sudcu Miľana. Sudca vydal pokyn, aby úradníčka  vyzvala sudkyňu Philadelphyovú na oznámenie osobných údajov potrebných pre justičnú pokladnicu. “Ja  som však odmietla poskytnúť svoje osobné údaje, pretože nie som účastníčkou konania, v rámci ktorého mi sudca uložil poriadkovú pokutu. Navyše, konala som ako predsedníčka súdu, nie ako fyzická osoba a zo žiadneho právneho predpisu mi takáto povinnosť  uviesť moje osobné údaje nevyplýva. Pracovníčka pritom nemôže moje osobné údaje lustrovať v nám dostupných registroch, keďže nemá na to právny dôvod.” konštatuje Philadelphyová.

Pri zasahujúcich policajtoch  sa sudca Miľan vyjadril jasnejšie. Ako sme sa dozvedeli z Ministerstva vnútra SR: “Sudca uložil pokuty policajtom Obvodného oddelenia Policajného zboru Zvolen, vo výške 66 €, každému policajtovi zvlášť. Teda pokuty boli uložené štátu a nie fyzickým osobám.” Z ministerstva nás ďalej informovali, že uznesenie o uložení poriadkovej pokuty bolo policajtom doručené na Obvodné oddelenie policajného zboru Zvolen (Ďalej len OO PZ Zvolen). Avšak výzva na uhradenie poriadkových pokút z pokladnice Okresného súdu Zvolen doručená zatiaľ nebola. “Preto OO PZ Zvolen doposiaľ nemá vedomosť o právoplatnosti a vykonateľnosti predmetného uznesenia Okresného súdu Zvolen,” tvrdí rezort vnútra. 

Absurdnosť celého prípadu je aj v tom, že  sudca Miľan poslal na obvodné oddeleniežiadosť o poskytnutie osobných údajov policajtov, ktoré sú potrebné na vymáhanie poriadkovej pokuty. “Policajti OO PZ Zvolen podali proti uvedenej žiadosti sťažnosť na Okresnom súde vo Zvolene s odôvodnením, že uložená poriadková pokuta im bola sudcom uložená ako policajtom – predstaviteľom orgánu verejnej moci štátu a nie ako fyzickým osobám. Naviac v danom konaní nie sú policajti OO PZ Zvolen účastníkmi konania. Z uvedeného dôvodu preto OO PZ Zvolen nevidí právne relevantný dôvod na poskytnutie osobných údajov zasahujúcich policajtov na Okresnom súde Zvolen,” uvádza sa v odpovedi ministerstva vnútra. 

To ďalej uvádza, že v súvislosti so sudcom Miľanom zasahovali policajti na Okresnom súde vo Zvolene celkom jedenásť krát. Vždy na požiadanie predsedníčky okresného súdu a vždy s pozitívnym zistením o priestupku sudcu. 

Udelil sudca pokuty právom?

Predsedkyňa súdu tvrdí, že napriek tomu, že dostala pokutu za rušenie pojednávania, opak je pravdou: “Spolu s hliadkou polície som nevstúpila do pojednávacej miestnosti v čase, kedy by už sudca pojednával. Takto som neučinila nikdy. Vždy sa to udialo medzi jednotlivými pojednávaniami menovaného sudcu. Teda skončil predchádzajúcu vec, účastníci konania vyšli z pojednávacej miestnosti a sudca vyvolal ďalšiu vec, kedy sme vstúpili spolu s účastníkmi do pojednávacej miestnosti.”  Z pohľadu procesných predpisov sa konanie nezačína samotným vstupom do miestnosti, teda pokuta za rušenie pojednávania je z tohto hľadiska diskutabilná.  

Ako vysvetľuje Lukašek: “Rušenie priebehu pojednávania musí dosiahnuť takú intenzitu, že je v značnej miere ovplyvnený riadny výkon súdnej moci a narušený dôstojný priebeh pojednávania. Z popísaného priebehu vyplýva, že príslušníci policajného zboru postupovali primerane a počkali s výkonom svojich právomocí na vhodný moment medzi pojednávaniami, čo mohlo mať len malý, ak vôbec nejaký rušivý vplyv na priebeh pojednávania. Ukladanie pokút za takýto postup sa nezdá primerané, čo ešte znásobuje právne nemožnosť odvolania sa proti takémuto rozhodnutiu. Advokáti dlhodobo kritizujú a poukazujú na skutočnosť, že nemožnosť odvolať sa proti uloženej poriadkovej pokute vytvára neobmedzený priestor na svojvôľu sudcov a tento stav je potrebné zmeniť.

Sudkyňa i policajti vošli do miestnosti za účelom výkonu ich právomocí. Ak by to bolo brané tak, ako to prezentuje sudca, potom každé vojdenie  predsedníčkou súdu, či policajtov, do pojednávacej miestnosti by bolo rušením priebehu pojednávania. Teda aj v prípade ak by sudca napríklad pojednával pod vplyvom alkoholu, alebo so zbraňou v ruke. “Vo vzťahu k rozhodovaniu sudcu, predsedníčka súdu nemôže zasahovať do tejto kompetencie sudcu. Avšak ohľadom ochrany zdravia na pracovisku je sudca k predsedníčke súdu vo vzťahu zamestnávateľ –  zamestnanec.” obhajuje svoje konanie Philadelphyová.

Súdna verzus výkonná moc štátu

Deľba moci je princípom demokracie. Preto máme v demokratickej spoločnosti zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc. Každá z týchto zložiek je rovnocenná s ostatnými. Žiadna moc nie je nadradená druhej. Sudcovia nemajú trestnoprávnu imunitu pokiaľ ide o ich vlastné nedodržiavanie zákonov. Ak by sudca jazdil pod vplyvom alkoholu, bol by oprávnene sankcionovaný výkonnou mocou, teda políciou. V procese pojednávania má sudca právo udeliť pokuty účastníkom konania. Prípad, kedy sudca udelí pokutu nadriadenému a zasahujúcej policajnej hliadke je ojedinelý. Podľa Lukašeka ide v danej veci o určitý typ občianskej neposlušnosti zo strany právne erudovaného predstaviteľa súdnej moci: “Sudca zrejme videl nezákonnosť nie priamo v postupe policajtov či predsedníčky súdu, ale skôr v ukladanej povinnosti nosiť rúško počas priebehu pojednávania. Akokoľvek noblesný sa tento cieľ z hľadiska ochrany práv občanov javí, tak k obhájeniu názoru o nezákonnosti povinnosti nosiť rúško by bolo vhodnejšie dospieť zákonným postupom. Napríklad tak, že sudca by uloženú sankciu zákonným postupom napadol, prípadne v neskoršom procese nechal rozhodnutie policajného zboru preskúmať súdom. Zákonné preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej moci v štáte súdnou mocou štátu je nakoniec odrazom vzájomného vyvažovania a kontroly mocí v štáte.“

Inštitúcie, na ktoré sme sa obrátili so žiadosťou o stanovisko k celej situácii zväčša nevedeli konkrétne odpovedať či sudca jednal oprávnene, ani kto má pokuty uhradiť. Obrátili sme sa teda na Ústavný súd SR s otázkami k prípadu. Odpoveď bola stručná: “Ústavný súd sa vyjadruje k činnosti iných orgánov verejnej správy len v rámci svojej rozhodovacej činnosti na základe kompetencií zverených ústavnému súdu Ústavou Slovenskej republiky a zákonom o Ústavnom súde Slovenskej republiky. Zároveň si Vás dovoľujeme informovať, že ústavný súd neeviduje konanie týkajúce sa Vami uvedeného prípadu.”

O vyjadrenie sme požiadali aj ústavných právnikov. Jeden sa ospravedlnil, že nie je vhodné aby sa k téme vyjadril nakoľko osobne pozná dotknutého sudcu. Druhý nás infomoval, že téma je taká komplikovaná, že by vyžadovala komplexné preštudovanie, a preto sa k nej v krátkom čase nedokáže vyjadriť.  Stále teda nie je jasné kto má udelené pokuty zaplatiť, ani to, či ich sudca Miľan udelil v súlade so zákonom. Každopádne bude zaujimavé sledovať, ako si v konečnom dôsledku štát poradí s roztržkou medzi dvomi svojimi zložkami, z ktorých každá tvrdí, že je v práve. Základným problémom v celom prípade ostáva fakt, že voči pokutám, ktoré udelí súd sa nedá odvolať. To dáva sudcom do rúk neobmedzenú moc, s ktorou môžu nakladať ako sami uznajú za vhodné. Teda aj svojvoľne voči ostatným zložkám štátnej moci, či vlastným nadriadeným.