foto zdroj: nasadoprava.sk
Vodohospodárska výstavba sa po voľbách začala zbavovať nepohodlných zamestnancov, vraj kvôli zlej finančnej situácii. Vyhodená zamestnankyňa má dôkazy o plytvaní, klamstvách a šikanovaní v štátnom podniku.
Jedným z prvých zamestnancov, ktorí boli donútení odísť bola hovorkyňa Diana Migaľová Baschierová. Podnik jej niekoľkokrát ponúkol odchod formou dohody. Nakoľko hovorkyňa nesúhlasila s dohodou “na vlastnú žiadosť”, podnik ju trestal vyfabulovanými porušeniami pracovnej disciplíny, pokutami, krátením dovolenky a nepriznaním časti platu. Diskrimináciu voči nej potvrdil aj inšpektorát práce. Napriek tomu sa jej podnik po dvoch mesiacoch zbavil. Dňa 30.júna 2016 jej oznámili, že jej pracovné miesto bolo zrušené. Vraj sa o tom rozhodlo už v apríli po výmene vedenia. Napriek tomu, že podnik plánoval kvôli údajnému zníženiu nákladov zrušiť miesto, generálny riaditeľ, Daniel Kvocera, až do konca júna od nej žiadal, aby prepustila miesto jeho človeku, keďže on si chce priniesť do podniku vlastného hovorcu. Keď tak neurobila, jednoducho miesto zrušil – vraj v apríli!
Štátny podnik argumentoval organizačnými zmenami a zlou finančnou situáciou. Pritom po prepustení hovorkyne podnik jej prácu prerozdelil iným zamestnancom. Podnik časť jej agendy preniesol na svoju právnu kanceláriu, ktorej odmeny z 10 000 eur mesačne zrazu stúpli na 30 000 eur. Externí právnici vykonávali prácu hovorkyne za mnohonásobne vyššie odmeny než bol jej plat. Rovnako tak od júna 2016, kedy dostala hovorkyňa výpoveď kvôli nadbytočnosti a hospodárnosti, do decembra 2016 podnik prijal desiatky nových zamestnancov. Niektorí nahradili nepohodlných “odídencov”, iní prišli pre potešenie generálneho riaditeľa – missky, modelky. Ale aj redaktorka rádia s vyštudovanou žurnalistikou, ktorá oficiálne zodpovedá za “projekt uskladnenia elektrickej energie vo forme vodíka.” V júni 2016 bolo v stave podniku 315 zamestnancov o rok neskor 328. mnohí z nich boli účelovo vymenení. Rovnako ako počet zamestnancov rástli aj náklady na ich mzdy od júla 2016 do decembra až dvojnásobne. Výsmechom všetkého sú náklady na reprezentačný fond podniku, ktoré od júna, kedy hovorkyňu vyhodili, do nasledujúceho septembra narástli až 9 násobne! Rovnako tak výročné správy podniku za rok 2016 a 2017 nevykazujú nijakú potrebu úspory a len potvrdzujú, že náklady podniku sa vôbec neznižovali, práve naopak, mnohonásobne rástli.
Hovorkyňa podnik zažalovala. Spor sa vliekol takmer tri roky. V júni 2019 Okresný súd Bratislava III, rozhodol, že žaloba je neopodstatnená a že žalobkyňa má zaplatiť štátnemu podniku trovy konania v plnej výške. Súdkyňa pritom vôbec nevzala do úvahy dôkazy, ktoré hovorkyňa súdu predložila, ani zvukové nahrávky mnohých stretnutí s Kvocerom, jeho zástupcom Kasanom ako aj s externým právnikom podniku a šéfkou odborov. Nahrávky preukazujú Kvocerov zámer nahradiť ju “svojim človekom”, ako aj neštandardné správanie a nátlak. Pritom v sporoch s tzv. slabšou stranou súdy pripúšťajú práve nahrávky ako dôkazný materiál. Zamestnanec, teda slabšia strana, sa voči podniku nemá ako inak brániť. Hlavne ak si podnik na stretnutie prizve právnikov a zamestnanec mu čelí sám bez svedkov. Súd tiež nezdôvodnil plnohodnotne svoje rozhodnutie a v rozsudku len okopíroval argumentáciu štátneho podniku proti hovorkyni. Rovnako tak nevzal do úvahy ďalšie predložené dôkazy o tom, že celé zrušenie pracovného miesta bolo účelové so zámerom zbaviť sa konkrétnej osoby.
Na celý tento výsmech spravodlivosti existujú dôkazy – dôkazy, ktoré sudkyňa Okresného súdu Bratislava III odmietla pripustiť! Pri sporoch so slabšou stranou môže sám súd žiadať dokazovanie aj nad rámec toho, čo navrhne žalobca, práve preto aby napomohol slabšej strane. Sudkyňa nie len, že nenapomohla slabšej strane, ešte aj neodôvodnene nepripustila navrhované dôkazy. Odmietla výsluch svedka Andreja Kasanu, ktorý sa priamo podieľal na diskriminácii hovorkyne. Nepredvolala ďalších svedkov, ktorí údajne boli prítomní pri rokovaní o zrušení pracovného miesta. Rozsudok je plagiátom názorov vytrhnutých z argumentácie štátneho podniku. Sudkyňa nezdôvodnila svoje rozhodnutie nepripustiť časť dôkazov. V rozsudku nie sú akékoľvek relevantné názory súdu, chýbajú analýzy skutkového stavu, súd vôbec neuvádza ako došlo k vyhodnocovaniu dôkazov a na základe akých dôkazov rozhodol. Rozsudok preto pôsobí ako výsledok ľubovôle samosudkyne, ktorá svoje rozhodnutie nedokázala dôsledne odôvodniť, tak ako jej ukladá zákon. Hovorkyňa sa preto 1.8.2019 voči rozhodnutiu súdu odvolala…