Ľudia s vidinou odpustenia splátok poslúchli vládny marketing. Odložené splátky počas korony ich však dobehli. Ich úvery sa teraz predražujú a s tým už vláda nedokáže nič urobiť. Banky navyšujú pôvodné úroky aj o 2-3 percentá a množia sa sťažnosti na postupy vlády aj bánk.
V apríli 2020 ministerstvo financií prezentovalo dohodu s bankami, podľa ktorej si ľudia budú môcť z dôvodu pandémie odložiť splácanie úverov. Podľa prezentovaných informácií, dohoda prináša možnosť bezodplatného odloženia splátok až o 9 mesiacov. Dnes sa ukazuje, že ministerský marketing odkladu splátok uspel. Ľudia mu uverili. No ako to už pri výhodnej zmluve býva, nevšimli si tie povestné malé, no o to dôležitejšie písmenká.
Štatistiky hovoria v prospech bánk
Objektívne informovaná spoločnosť (OIS) sa pozrela bližšie na detaily možnosti odkladu splátok a ich dôsledky. Klienti bánk, ktorí využili lákavo vyzerajúci odklad splátok, sa zrazu cítia podvedení a oklamaní, jednak bankou a jednak ministerstvom financií. Mnohí svoju frustráciu a konkrétne príbehy zverejňujú na sociálnych sieťach. OIS sa preto obrátila s otázkami na rezort financií. Zaujímalo nás koľko ľudí celkovo požiadalo o odklad splátok. Ale tiež aký je reálny stav sankcií,ktoré si banky voči klientom s odkladom uplatňujú a či ich evidujú aj ako neplatičov. Či môže ministerstvo postihovať banku za nedodržanie dohody, ktorá bola prezentovaná ministrstovom a koľko sťažností od občanov na postupy bánk ministerstvo eviduje. Namiesto konkrétnych odpovedí na konkrétne otázky nám ale MF SR odpovedalo záznamom tlačovej konferencie a odkázalo nás na jednotlivé banky resp. na Národnú banku Slovenska. A tak sme sa zaujímali ďalej.
NBS sme sa, rovnako ako ministerstva, pýtali aj na počty sťažností, ktoré evidujú na postupy bánk počas odkladu splátok. Evidenciu sťažností síce NBS potvrdila, ale odmietla uviesť ich presný počet. S otázkami sme sa, podľa inštrukcií ministerstva financií, obrátili aj na najväčšie slovenské banky. Oficiálne stanovisko poslala len jediná. Tvrdí v ňom, že klientov s odloženými splátkami nijako nepotrestá.
Nakoniec sme sa obrátili na Slovenskú bankovú asociáciu. Tá bola o niečo konkrétnejšia. Podľa jej údajov, “od začiatku pandémie do 31. decembra 2020 banky celkovo schválili viac ako 141-tisíc žiadostí o odklad splátok úverov z čoho bolo takmer 7-tisíc žiadostí od podnikateľov.” Ako SBA ďalej uvádza vo svojom stanovisku: ” približne 95% klientov, ktorým sa skončil legislatívny odklad splátok, sa vrátilo k splácaniu úverov bez problémov.” Podľa SBA je podobná situácia aj pri podnikateľoch. Ostatní klienti, ktorí, sa k splácaniu nevedeli vrátiť vo veľkej miere využili individuále podmienky, ktoré si dohodli s bankami.
Skutočný dopad odkladu splátok
Smutnou realitou odkladu splátok je sklamanie mnohých ľudí z postupov bánk. Aj keď v skutočnosti skrátka doplatili na vlastnú ľahkomyseľnosť. Banky, podľa dohody s ministerstvom, totiž vyhoveli všetkým, ktorí o odklad splátok požiadali. Klienti si však nie vždy uvedomili, že táto služba, ktorá bola prezentovaná ako bezodplatná, má aj svoje riziká. Lákavú možnosť odkladu využilo aj množstvo ľudí, ktorí to vlastne vôbec nepotrebovali. S vidinou ušetrených peňazí za odklad splátok si niektorí z nich dopriali napríklad aj nové auto. Lenže 9 mesačné odkladové lehoty pomaly končia a ľudia objavujú ich reálny dopad na vlastné financie. Ministerstvo síce dosiahlo dohodu s bankami o odklade splátok, no nedokážu bankám diktovať podmienky, ktoré po odklade splátok dajú klientom. Klienta s odkladom vždy vedie banka rovnako, ako klienta, ktorý nesplácal stanovené splátky aj z iného dôvodu, ako toho, ktorý bol spôsobený koronakrízou. Ako hovorí broker Erik Šajda: “Účelom dohody o odklade splátok bolo zjavne to, aby bol v úverovom registri iný popis dôvodu odkladu splátok, než štandardne banky pri neplatičoch udávajú. Ale, nejaký záznam v registri byť proste musí. Takže namiesto formulky „problémy riešené interne bankou“ teraz v registri svieti zápis „odklad covid“.” Napriek reálnym komplikáciám,ktoré klienti bánk zažívajú po odložení splátok, Slovenská banková asociácia tvrdí, že, primárnym cieľom a úlohou bánk je poskytovať služby svojim klientom, vrátane úverovania. Z pohľadu brokera je však veľmi otázne, či v budúcnosti takýmto klientom niektorá banka zrefinancuje úver alebo poskytne novú hypotéku. Tento fakt ministerstvo financií nemôže ovplyvniť. “Banka musí vždy hájiť svoje záujmy, záujmy akcionárov,” dodáva Šajda s tým, že takýto odklad splátok si musel vyžiadať svoj negatívny dopad. O tom skúsení ekonómovia vedeli od začiatku. Brokeri pritom svojim klientom radili im, aby odklad splátok nevyužili, pokiaľ na to nemajú skutočné existenčné dôvody.
Odložené splátky = vyššie úroky
Základný problém s odkladom splátok vidí skúsený broker v komunikácii. Celá dohoda medzi ministerstvom a bankami bola prezentovaná zmätočne a vytvorilo sa okolo nej množstvo dezinformácií. Klienti bánk, po informáciách zverejnených ministerstvom financií, pochopili odklad splátok ako spôsob ušetriť. Niektorí sa dokonca nazdávali, že im budú splátky odpustené. Príkladov je mnoho hovorí Erik Šajda: “mladý živnostník využil odklad hneď na začiatku pandémie, pretože sa obával o zárobky. Práce mal však dosť. Po polroku preto zastavil odklad splátok. Chvíľu na to sa mu blížil termín fixácie úroku úveru. Banka mu bez udania dôvodu zdvihla fixáciu z 0,95% na 3%. Aj toto je dopad odkladu splátok na klienta.” Ako Šajda ďalej dodáva, tomuto klientovi dokázal pomôcť, ale nebolo to ľahké.
Kameňom úrazu v počiatkoch tohto odkladového opatrenia je skutočnosť, že kým sa mediálne prezentovaná dohoda vlády o odkladoch pretavila do reality, prešla dlhá doba. Banky na odklad splátok neboli sytémovo pripravené. Klientom síce umložnili odklad splátok, ale v klasickom režime. Preto ľudia, ktorí využili odklad medzi prvými, si uškodili najviac.
Broker preto radí ľuďom aby boli aj v súčastnosti s odkladom splátok opatrní: “Ľudia by si mali uvedomiť, či odklad naozaj potrebujú. Ak nedokážu pokračovať v splácaní úverov, potom je lepšie zrefinancovať svoje staré úvery hneď ako sa bude dať. Dôležité je aby sa nedostali do omeškania ani odkladu splátok. Refinancovaním si dokážu znížiť úrok na minimum, zlacniť pôvodnú splátku, spojiť viaceré splátky do jedného úveru a výrazne znížiť zaťaženie svojho rozpočtu. Takto dokáže klient navýšiť novovytvorený úver o 2000 eur aj bez dokladovania príjmu.” uzátvára Šajda.
Domyslelo ministerstvo dopad odkladu splátok do detailov?
Druhá vlna pandémie priniesla aj tzv. lex corona. Teda nový zákon, ktorý by mal upraviť postup bánk v prípade odkladu splátok. Podľa stanoviska Národnej banky Slovenska klientom, ktorým bude schválený odklad podľa Lex Corona, nebudú banky do 31.3.2021 uvádzať zápis o zhoršení platbyschopnosti do príslušných registrov. “Klient má možnosť aj po ukončení odkladu splátok komunikovať s bankou a dohodnúť individuálne riešenie jeho finančnej situácie.” tvrdí NBS vo svojom oficiálnom stanovisku. Ľudia sú však rozčúlení a myslia si, že banky nedodržiavajú dohodu s ministerstvom.
Erika Šajda uvádza na pravú mieru, že banky určite dodržiavajú dohody s ministerstvom v oboch vlnách epidémie. Problém je inde. Keď sa pozrieme spätne na končiace sa odkladové obdobie z prvej vlny a klientov, ktorým zrazu stúpli úroky, je otázne, či vláda myslela na dopady, ktoré takéto odklady splátok v konečnom dôsledku pre klientov môžu znamenať. “Vláda nedokáže diktovať bankám aké úroky môžu klientom dať, ani komu dať nový úver alebo refinanc. Banka si nakoniec vždy vyberie klienta, ktorý nemal odklad a v budúcnosti s ním nebude mať problémy.” dodáva skúsený broker.
Zdá sa, že v súčastnosti sú už aj samotní klienti pri odkladoch splátok opatrnejší. Ako uviedla NBS, v druhej vlne pandémie je počet žiadostí o odklad splátok výrazne menej. Ľudia sa teda poučili. Samotný Lex Corona upravuje postupy bánk a možnosti odkladu splátok. No, hlavne pre klientov z prvej vlny pandémie, je jeho účinok otázny. Podľa SBA: “V zmysle EBA/GL/2020/02, plat- ných do 31. 3. 2021, odklad splátok úverov realizovaný podľa príslušných ustanovení Lex Corona by nemal mať vplyv na príznak zlyhania a nemal by zhoršovať kreditnú kvalitu dlžníka.” Zákon teda nikde neuvádza stopercentnú istotu pre klienta, že odklad splátok nebude zhoršovať jeho situáciu v banke. Tajomstvo je ukryté v čarovnom spojení slov “nemal by”. Od 1.4.2021 už platí, že zápis o odklade splátok kvôli pandémii v registri banky, aj reálne zhorší klientove výhľady do budúcna.
V konečnom dôsledku teda na vzniknutej situácii profitovali len banky, ktoré vyťažili z daných okolností maximum vo svoj prospech. Po odklade splátok zdvihli ceny úverov uvedomujúc si, že pre klienta s odkladom bude ťažké prejsť do inej banky. Možno aj to je dôvod, prečo banky neodpovedali na otázky OIS ohľadne sankcií pre klientov. Oficiálne sankcie síce neexistujú, ale neoficiálne sa klientom splácanie aj trojnásobne predraží. Chyba bola však aj na strane ministerstva financií, ktoré nedomyslelo detaily. Stačilo do zákona zakomponovať, že pokiaľ sa klient po odklade splátok vráti k splácaniu bez problémov, banka mu nebude môcť zdvihnúť úroky na výročie fixácie nad vopred stanovenú limitovanú hranicu.