Štát pravidelne štedro dotuje fungovanie politických strán. Tých, ktoré vo voľbách prekonajú trojpercentnú hranicu. Tí najúspešnejší sa môžu tešiť. Získajú aj viac ako 1,7 milióna eur na jedného člena strany. Aktuálne najbohatšou politickou stranou je podľa tohto výpočtu strana OĽaNO. V prepočte na jedného člena strany získali tri volebné obdobia po sebe najviac peňazí. Nedávnou zmenou zákona si k tomu vládni poslanci zabezpečili aj bonus. Mininálny dosah kontroly nad hospodárením s financiam získanými za výsledok vo voľbách.
Milióny pre úspešných
Objektívne informovaná spoločnosť analyzovala príspevky zo štátneho rozpočtu, v prepočte na počty jednotlivých členov politických strán a hnutí, za uplynulé tri volebné obdobia. Výsledné čísla poskytujú prehľad o tom, koľko financií štát vyplatil v pomere k jedinému členovi strany. V niektorých prípadoch ide o zarážajúce čísla.
Štandardné politické strany zvyknú mať stabilnú členskú základňu v stovkách až tisícoch členov. Následne sa členské príspevky premietnu aj do finančných zdrojov strany. Donedávna však bolo možné založiť stranu s veľmi skromným počtom členov. V prípade ak sa takáto strana počas volieb dostala nad hranicu 3% voličských hlasov, mohla si výrazne finančne prilepšiť príspevkom zo štátneho rozpočtu. A to aj napriek tomu, že sa nedostala do parlamentu. Takáto strana pritom vôbec nemusela požadovať členský príspevok od svojich členov.
V posledných troch volebných obdobiach, štát vyplatil politickým stranám na štátnych príspevkoch spolu až 177 945 194 EUR. (Z toho príspevok za voľby v roku 2020 bol na úrovni 72 305 436 EUR, príspevok vo volebnom roku 2016 predstavoval 57 551 744 EUR a štátny príspevok za voľby z roku 2012 činil 48 088 014 EUR.) Za takú sumu už by sa dalo postaviť niekoľko menších mestských nemocníc.
Kde končia milióny?
Jedným z hlavných princípov, prečo štát dotuje politické strany sa zdá byť snaha o zníženie miery politickej korupcie. Pokiaľ úspešné strany získajú dostatok financií na svoje fungovanie zo štátnych zdrojov, mala by sa znížiť potreba strán uchádzať sa o finančné zdroje u štedrých sponzorov. Dá sa teda povedať, že tento systém pomáha jasnejšie definovať finančné zdroje politických strán. Vieme tak jasnejšie určiť odkiaľ milióny na účty jednotlivých strán prišli. Objektívne informovaná spoločnosť však upozorňuje na netransparentnosť ich využívania.
Kde končia štátne peniaze nie je jednoduché zistiť. Peniaze zo štátneho rozpočtu majú slúžiť na zabezpečenie chodu strany. Politické strany síce každý rok zverejňujú výročnú správu s účtovnou závierkou, nikde v nej sa však neuvádza ako presne naložili s finančným príspevkom od štátu. Pri zmienke o nakladaní so štátnym príspevkom stačí len čestne prehlásiť, že nebol použitý v rozpore so zákonom. Zákon stranám neukladá povinnosť zdôvodniť na čo presne bol štátny príspevok použitý a kam konkrétne smerovali štátne peniaze. Bujaré oslavy volebného víťazstva, prenájmy námestí na stretnutia s občanmi alebo demonštrácie môžu byť platené z predchádzajúceho štátneho príspevku. V podstate tak štát bohato dotuje ďalšiu propagáciu stranám, ktoré sa dostali v predchádzajúcich voľbách nad 3% voličských hlasov. Je však teoreticky možné aj to, že ak by štyria – piati platní členovia strany použili štátny príspevok na dvojtýždňový “snem” v päťhviezdičkovom kongresovom hoteli v lyžiarskom stredisku, či účasť na konferencii v Las Vegas, zákon im to nezakazuje. Dokázať, že na také stretnutia boli využívané peniaze štátu nie je jendnoduché. Po novom to bude ešte ťažšie.
Kým doteraz mala strana povinnosť viesť osobitný účet v Štátnej pokladnici na účel vyplatenia štátnych príspevkov, po novelizácii zákona o politických stranách, ktorá nadobudla účinnosť 1.12.2020 to už neplatí. Podľa koaličných poslancov, vedenie takéhoto účtu predstavovalo pre strany nadmernú administratívnu záťaž bez akejkoľvek pridanej hodnoty. Vládna koalícia preto odhlasovala zrušenie tejto povinnosti.
V nasledujúcich obdobiach tak budú štátne príspevky politickým stranám vyplácané na ich jeden účet zriadený v ktorejkoľvek komerčnej banke. Strany teda nebudú nútené rozlišovať medzi peniazmi na úhradu výdavkov na činnosť strany a ďalšími finančnými zdrojmi. Jasná hranica medzi peniazmi zo štátneho rozpočtu a peniazmi samotnej strany tak bude len ťažko dohľadateľná.
Financovanie transparentne a férovo
Ak by sme politickú stranu prirovnali k občianskemu združeniu, ktoré rovnako ako politická strana môže čerpať štátne dotácie, bol by v takto nadobudnutom príjme jeden zásadný rozdiel. Občianske združenia získavajú dotácie na konkrétne projekty a v drvivej väčšine prípadov sa im odporúča aby takto získané dotácie viedli na samostatnom účte vytvorenom konkrétne pre daný projekt. Všetky peniaze, ktoré na účet prídu a z neho aj odídu sú teda jasne zdokumentované. Pritom dotácie pre občianske združenia spravidla nie sú v milionových sumách, tak ako dotácie politických strán. Kritérium ich využitia sa však zdá byť prísnejšie a navyše naviazané na konkrétny účel, ktorého plnenie je zo strany štátu kontrolované. Strany nielen, že nie sú povinné zriadiť a viesť na štátne príspevky transparentný účet, po novom už nemusia mať ani len samostatný účet na tento druh príjmu. Pokiaľ by štát vyžadoval od politických strán transparennosť v nakladaní so štátnymi zdrojmi, logicky by mal vyžadovať a nie rušiť samostatný účet na štátne príspevky, ideálne rovno transparentný. V takom prípade by spôsob dohľadu nad tým ako strany nakladajú so štátnym príspevkom bol omnoho transparentnejší než kedykoľvek predtým. Reálne totiž štát po voľbách odovzdáva politickým stranám obrovský balík financií. Stane sa tak na základe dostatočného počtu volebných hlasov, ktoré strany získali od občanov. Na oplátku by strana mala férovo a transparentne nakladať so zverenou dôverou voličov a s ňou súvisiacimi financiami od štátu. To sa ale nedeje. Občan nemá možnosť oboznámiť sa s hospodárením politickej strany inak, než raz ročne po zverejnení výročnej správy. Tá však podľa zistení OIS, nedisponuje jasným prehľadom o použití prostriedkov zo štátneho príspevku.
Ak vezmeme do úvahy, že celú legislatívu vytvárajú vládnuce politické strany, nie je veľkým prekvapením, že tie sú viac menej benevolentné v otázke transparentosti nakladania so štátnym príspevkom, ktorý im štát poskytuje. Princíp transparentnosti končí pri prehlásení, že štátny príspevok nebol použitý tak ako zákon zakazuje. Pritom práve transparentnosť by mala byť jedným z hlavných kritérií pri nakladaní zo štátnymi príspevkami.
Nižšie uvádzame prehľady štátnych príspevkov pre politické strany za posledné 3 volebné obdobia.
Parlamentné voľby 2020 sa konali 29.2.2020
- priemerná mesačná mzda v roku 2019 bola 1092 EUR.
- celkový príspevok štátu politickým stranám: 72 305 436 EUR
Prehľad štátnych príspevkov pre politické strany (pozn. sumy sú zaokrúhlené na celé čísla)
| politická strana | počet hlasov | príspevok od štátu celkom | počet členov k 31.12.2019 | príspevok na jedného člena |
| OĽANO | 721 166 | 20 708 972 | 45 | 460 199 |
| SMER-SD | 527 172 | 15 303 980 | 14 136 | 1 082 |
| SME RODINA | 237 531 | 7 225 220 | 1 684 | 4 290 |
| Kotleba – ĽSNS | 229 660 | 7 057 724 | 1460 | 4 834 |
| PS/ Spolu | 200 780 | 4 272 598 | 715+896 (1611) | 2 652 |
| SaS | 179 246 | 5 474 194 | 188 | 29 118 |
| Za ľudí | 166 325 | 5 071 556 | 572 | 8 866 |
| KDH | 134 099 | 2 853 626 | 8048 | 355 |
| MKO-MKS | 112 662 | 2 397 448 | 53 | 45 234 |
| SNS | 91 171 | 1 940 118 | 7728 | 251 |
| Dobrá voľba | 88 220 | 1 877 322 | 187 | 10 039 |
Parlamentné voľby 2016 sa konali 05.3.2016
- priemerná mesačná mzda v roku 2015 bola 883 EUR.
- celkový príspevok štátu politickým stranám: 57 551 744 EUR
Prehľad štátnych príspevkov pre politické strany (pozn. sumy sú zaokrúhlené na celé čísla)
| politická strana | počet hlasov | príspevok od štátu celkom | počet členov k 31.12.2015 | príspevok na jedného člena |
| Smer- SD | 737 481 | 16 485 274 | 15 862 | 1 039 |
| SaS | 315 558 | 7 056 194 | 154 | 45 819 |
| OĽANO | 287 611 | 7 092 450 | 4 | 1 773 112 |
| SNS | 225 386 | 5 569 716 | 6 155 | 581 |
| Kotleba – ĽSNS | 209 779 | 5 188 136 | 96 | 54 043 |
| SME RODINA | 172 860 | 4 218 266 | 5 | 843 653 |
| MOST HÍD | 169 593 | 4 160 572 | 5 414 | 768 |
| #SIEŤ | 146 205 | 3 641 580 | 1 998 | 1 822 |
| KDH | 128 908 | 2 276 514 | 11 180 | 203 |
| SMK | 105 495 | 1 863 042 | 10 075 | 184 |
Parlamentné voľby 2012 sa konali 10.3.2012
- priemerná mesačná mzda v roku 2011 bola 786 eur.
- celkový príspevok štátu politickým stranám: 48 088 014 EUR
Prehľad štátnych príspevkov pre politické strany (pozn. sumy sú zaokrúhlené na celé čísla)
| politická strana | počet hlasov | príspevok od štátu celkom | počet členov k 31.12.2011 | príspevok na jedného člena |
| Smer- SD | 1 134 280 | 23 687 722 | 15 817 | 1 497 |
| KDH | 225 361 | 5 051 794 | 14 704 | 343 |
| OĽANO | 218 537 | 4 944 522 | 4 | 1 236 130 |
| MOST HÍD | 176 088 | 3 994 264 | 4 642 | 860 |
| SDKÚ – DS | 155 744 | 3 458 816 | 6 481 | 533 |
| SaS | 150 266 | 3 399 702 | 281 | 12 098 |
| SNS | 116 420 | 1 830 122 | 2 412 | 758 |
| SMK | 109 484 | 1 721 072 | 10 950 | 157 |
Financovanie politických strán zo štátneho rozpočtu podľa zákona
O financovaní politických strán zo štátneho rozpočtu sa dozvieme viac v zákone č. 85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach. Zákon určuje 3 druhy príspevku zo štátneho rozpočtu. Konkrétne ide o:
- príspevok za hlasy získané vo voľbách – nárok naň vzniká strane, ktorá dosiahla vo voľbách aspoň 3% z odovzdaných platných voličských hlasov, pričom za každý takýto hlas strana zinkasuje sumu v hodnote jedného percenta priemernej mzdy, ktorá v krajine bola evidovaná za uplynulý kalendárny rok.
- príspevok na činnosť – štát vyplatí strane v sume predstavujúcej rovnakú hodnotu akou je celkový príspevok za hlasy, ktorý strana získala za počet hlasov. Rozdiel je v tom, že ho strana nezíska naraz, ale po častiach spaltných mesačne.
- príspevok na mandát – závisí od počtu získaných mandátov v NR SR. Prvý až dvadsiaty mandát sa strane premietne v podobe tridsaťnásobku priemernej mzdy evidovanej štatistickým úradom uplynulý kalendárny rok. Dvadsiaty prvý a každý ďalší mandát zarobí strane dvadsaťnásobok priemernej mzdy.
Čo so štátnymi peniazmi
Podľa zákona môže strana disponovať s príspevkami od štátu len v určitých medziach. Peniaze, ktoré získala za úspech vo voľbách nesmie strana použiť na:
- pôžičky a úvery fyzickým osobám alebo právnickým osobám,
- zmluvy o tichom spoločenstve,
- podnikanie obchodnej spoločnosti, ktorú strana založila alebo sa stala jej jediným spoločníkom,
- ručenie za záväzky fyzických osôb alebo právnických osôb,
- darovanie,
Na akékoľvek iné aktivity a výdavky, môže strana použiť príspevok zo štátneho rozpočtu. Teoreticky aj na odmeny pre zamestnancov, či vianočnú párty pre členov strany.