Niektorým študentom  opatrenia počas koronakrízy v procese štúdia pomohli, iní na ne doplácajú. Ide hlavne o žiakov a študentov posledných ročníkov základných a stredných škôl. Tí sa v tomto období museli prispôsobiť novému systému hodnotenia ich študijných výsledkov. V niektorých prípadoch však systém zlyhal.

Kvalita vzdelania v ďalšom roku klesne

Dokazujú to tohtoročné prijímacie skúšky na stredné školy, ktoré povýšili reprezentovanie školy nad vzdelanostnú úroveň žiakov. Štandardné prijímacie konanie na stredné školy nahradil systém výberu študentov na základe referenčných bodov. Tento systém však v mnohých prípadoch môže vyradiť z hry o najprestížnejšie stredné školy tých najlepších žiakov. Rodičia nádejných stredoškolákov tvrdia, že systém nie je nastavený objektívne. Pedagógovia s nimi súhlasia.

Príkladom absurdít vo výberovom procese sú gymnáziá. Roky platilo, že sa na gymnázium počas klasického prijímacieho konania dostali tí najlepší žiaci s najlepším študijným priemerom a skvelými výsledkami z prijímacích skúšok. Tento rok sa však výberový proces kvôli koronakríze zmenil. Takzvané referenčné body poskytujú výhodu deťom s rôznym mimoškolským nadaním. Pritom vôbec nemusia patriť k tým najusilovnejším študentom. Hodnotiaci systém berie do úvahy primer známok študentov za posledné tri roky, pričom systém za najlepšie známky pridelí dokopy maximálne 15 bodov čistým jednotkárom. Ďalším bodovacím kritériom je reprezentácia školy, rôzne olympiády, diplom zo súťaže, či rôzne aktivity detí v posledných rokoch základného vzdelávania. Za hodnotný diplom vie nadané dieťa dostať až 50 bodov. Na prvý pohľad sa to zdá byť veľmi dobrý spôsob výberu študentov. Škola si vyberie jednotkárov, ktorí dosiahli 15 bodov za študijné výledky a zároveň 50 za reprezentovanie školy.

V praxi to však znamená, že jednotkár, ktorý nikdy nevyhral Hviezdoslavov Kubín, alebo nebol na stupienku víťazov v plaveckej súťaži, bude musieť svoje miesto na gymnáziu prenechať trojkárovi. Ten sa síce učí len priemerne, no jeho  futbalový tím vyhral celoslovenskú futbalovú súťaž. A keďže za reprezentovanie školy sa považuje aj kolektívny šport, je úplne jedno, že tento konkrétny trojkár prečkal celý zápas na striedačke. Stačí, že je členom víťazného tímu. Umelecké súťaže, športové súťaže a športové výkony, ako aj celonárodné a medzinárodné umiestnenia v rôznych typoch reprezentácie školy sa započítavajú do celkového hodnotenia podľa profilácie školy. Pri športovo a umelecky orientovaných školách to má, samozrejme, svoju logiku. Gymnáziá sú však profilované na všeobecné vzdelanie ako také. Pri výbere žiakov sa kládol dôraz vždy na známky a úspešne zvládnuté prijímačky. Mimoškolské aktivity a reprezentácia boli akýmsi doplnkovým bonusom k známkam. Preto systém, ktorý pridelí za známky maximálne 15 bodov a výhru vo volejbalovej súťaži 50 bodov nie je férový voči žiakom, ktorí posledné roky dreli na dobré známky s vidinou štúdia na gymnáziu. V konečnom dôsledku sa tak môže stať, že v budúcom roku budeme mať plné gymnáziá talentovaných športovcov, ktorí ale budú mať problém spĺňať vysoko nastavené nároky na zvládnutie gymnaziálneho učiva. Ak budú chcieť gymnáziá predísť následnému húfnemu prestupovaniu študentov na menej náročné školy, budú musieť kvalitu výučby a nároky na študentov znížiť, čo následne môže znížiť celkovú úroveň takzvaných výberových škôl.

Koronavírus preveril aj maturantov. Niektorých potrestal dvakrát. 

Po rozčarovaných rodičoch deviatakov, ktorí neuspeli v prijímacom konaní na stredné školy, sa na OIS obrátila aj zúfalá maturantka. Mnohí z jej rovesníkov privítali možnosť nechať si maturitné vysvedčenie vystaviť na základe priemeru dosiahnutých známok zo štúdia. Odpadol im tak stres z maturitných písomiek a ústnych odpovedí. Je tu však úzka skupina maturantov, na ktorých sa táto možnosť nevzťahuje, napriek tomu, že by ju veľmi radi využili. 

Jedna zo študentiek sa s nami podelila o svoj príbeh. V školskom roku 2018/19 uspela z celkového počtu 7 maturitných skúšok v šiestich. Bohužiaľ sa jej nepodarilo zdolať písomnú skúšku z matematiky v riadnom, ani v prvom opravnom termíne. Aj napriek tomu, že ju prijali na vysokú školu zameranú na jazyky, kvôli nezvládnutému testu z matematiky, nemohla na školu nastúpiť. V súčastnosti teda nie je ani žiačkou ani študentkou. Zostala evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná s ukončeným len základným vzdelaním. Gymnazistka zdatná v jazykoch si tak nemôže nájsť ani adekvátnu prácu, ani ďalej študovať.

Druhý opravný termín pre písomnú časť maturity bol stanovený na 19.3.2020.  V tomto čase už však bola koronakríza v plnej sile a aj náhradný termín stanovený na 2.4.2020 padol. Ďalšia možnosť regulérne zmaturovať sa preložila až na september, teda viac ako rok od pôvodnej maturitnej skúšky. Kým pôvodne mala maturovať v školskom roku 2018/2019, reálne bude maturovať zrejme až v školskom roku 2020/2021, teda nie o jeden, ale o dva študijné ročníky neskôr. Nakoľko epidemiológovia predpokladajú nástup druhej vlny koronavírusu už túto jeseň, je možné, že študentka nezmaturuje ani v septembri.

Maturantom, ktorí mali riadne maturovať v tomto roku, ponúklo ministerstvo školstva možnosť zmaturovať na základe spriemerovania známok zo štúdia. Nemuseli sa  obávať maturitných skúšok a už vôbec nie opravných maturít. Neúspešným maturantom z minulého roka však táto možnosť ponúknutá nebola, napriek tomu, že pôvodne mali zložiť písomné maturitné skúšky v rovnakom termíne a z rovnakých testov ako tohtoroční maturanti.

Rozhodnutie ministerstva školstva ponechať možnosť maturovať spôsobom spriemerovania známok len pre “prvomaturantov” chápe “opravná maturantka” ako diskriminačné. Paradaoxom je, že rovnako starí študenti, ktorých napríklad v školskom roku 2018/19 nepustili k maturite a museli opakovať ročník, dnes už majú maturitu úspešne za sebou na základe spriemerovaných známok. Ona však túto možnoť nedostala, napriek tomu, že bola v štúdiu úspešnejšia než  študenti opakujúci ročník. Neúspech len v jedinej časti sedemdielnej maturitnej skúšky ju prenasleduje už viac ako rok. A zákaz zmaturovať na základe priemeru známok jej dal ďalšiu facku.

Minister škostva sa pri príprave krízového variantu maturít vyjadril, že chce aby do 30. júna zmaturovali všetci maturanti bez rozdielu. Tento rok celkovo úspešne zmaturovalo viac ako 41 000 maturantov. Zdá sa však, že predsalen nezmaturovali všetci, tak ako minister prisľúbil. V systéme zostali vysieť tí maturanti, na ktorých sa pravidlá tohtoročných maturít nevzťahujú, a to aj napriek tomu, že ak by do maturitných skúšok nezasiahol koronavírus, absolvovali by maturitu za rovnakých podmienok ako tohtoroční maturanti.

Ukrivdení študenti si vytvorili petíciu za možnosť zmaturovať v tomto školskom roku, obrátili sa na Štátnu školskú inšpekciu, ministra školstva, dokonca aj na ministerku Remišovú. Zatiaľ bez odozvy. Jediná odpoveď z ministerstva školstva je, že “legislatívno-právna sekcia toto neumožnila keďže by išlo o retroaktívne uplatňovanie právnych predpisov (teda spätné menenie podmienok minuloročnej maturity) a to nie je možné.”

Školstvo sa bude z krízy spamätávať dlho

Krízová situácia priniesla do školstva krízové riešenia. Zdá sa však, že nezohľadnili všetky faktory vplývajúce na kvalitu štúdia a ďalší rozvoj študentov. Či už ide o novoprijatých stredoškolákov, alebo maturantov bez možnosti maturovať rovnako ako ich spolužiaci, všetci sa budú musieť popasovať s následkami krízových opatrení, ktoré budú mať vplyv nie len na nich, ale aj na celkovú kvalitu školstva.