Sudca, ktorý odmietal na pojednávaniach nosiť rúško čelí disciplinárnemu konaniu a možno príde aj o talár. Počas výkonu funkcie však svojej nadriadenej a zasahujúcim policajtom udelil pokuty za rušenie pojednávania. Prišli ho totiž napomenúť, že nedodržiava platné protipandemické opatrenia. Napriek absurdnosti celej kauzy sú pokuty právoplatné, otázne však je, kto ich má vo finále zaplatiť. Konflikt miestneho súdu vo Zvolene vyvrcholil rozdávaním pokút. Sudca Dalibor Miľan pravidelne viedol pojednávania bez rúška. K dodržiavaniu protipandemických opatrení ho niekoľko krát vyzvala samotná predsedkyňa Okresného súdu vo Zvolene, Mariana Philadelphyová. Neúspešne. Na pomoc si teda prizvala aj policajnú hliadku. Tá zasiahla proti sudcovi v pojednávacej mietnosti. Sudca Miľan reagoval udelením pokuty za rušenia poriadku a priebehu pojednávania. Predsedníčke udelil pokutu vo výške 300 eur a zasahujúcim policajtom po 66 eur pre každého.  Pokuty sú právoplatné, napriek tomu, že dotknuté strany s nimi nesúhlasia. Všetci zúčastnení svorne tvrdia, že si len robili svoju prácu a pokuty boli neoprávnené. Podobný názor má aj Mgr. Peter Lukašek z advokátskej kancelárie SLA: “Ak príslušníci policajného zboru kontrolovali a vynucovali dodržiavanie platných právnych predpisov a zároveň ukladali sankciu za ich porušenie, tak postupovali v súlade so zákonom.” Napriek tomu, však pokuty udelené sudcom nie je možné zrušiť.Ako uvádza Peter Bubla z tlačového oddelenia Ministerstva spravodlivosti SR: “Zákon neumožňuje zrušiť pokutu či oslobodiť kohokoľvek od úhrady. Opravný prostriedok nie je prípustný, jediná možnosť je ústavná sťažnosť.”  Kuriozitou celého prípadu je fakt, že sudca, ktorý predstavuje súdnu moc štátu pokutoval policajtov v službe, ktorí sú predstaviteľmi výkonnej moci štátu. Ide zrejme o prvý takýto prípad v histórii nášho súdnictva. Predsedkyňa súdu, ale aj zasahujúci policajti v službe, totiž vo chvíli keď im bola uložená pokuta, neboli na pojednávaní ako súkromné osoby, ale ako štátni zamestnanci. Otázne je, kto má teda pokuty zaplatiť? Štát alebo konkrétne osoby? S touto otázkou sme sa obrátili priamo na pokutovanú sudkyňu a policajný zbor. Zaplatiť, či nezaplatiť? To je otázka! Ani sudkyňa, ani policajti pokuty zatiaľ neuhradili, napriek tomu, že z právneho hľadiska už nadobudli právoplatnosť aj vykonateľnosť. Ako uvádza sudkyňa Philadelphová: “Voči ich uloženiu nie je prípustný opravný prostriedok. Z tohto dôvodu nebolo možné voči ich uloženiu sa brániť podaním odvolania.  Aktuálne zvažujem a pripravujem podanie sťažnosti na Ústavný súd Slovenskej republiky.” Philadelphyová vysvetľuje, že z rozhodnutia sudcu Miľana nie je jasné,komu pokutu konkrétne uložil: “Či ju uložil mne ako fyzickej osobe, či mi ju ukladal ako predsedníčke súdu, ktorá vykonáva štátnu správu na danom súde, resp. mi ju uložil ako zamestnávateľovi. Preto ani neviem odpovedať, či ju uhradí štátna správa, teda ministerstvo spravodlivosti alebo zamestnávateľ, Okresný súd Zvolen, ktorého som štatutárom.” Problém v tom kto má uhradiť pokutu videla aj pracovníčka Okresného súdu Zvolen. Keďže nedokázala určiť aké  údaje má zadať do súdneho elekronického systému pre  Justičnú pokladnicu Bratislava, obrátila sa na sudcu Miľana. Sudca vydal pokyn, aby úradníčka  vyzvala sudkyňu Philadelphyovú na oznámenie osobných údajov potrebných pre justičnú pokladnicu. “Ja  som však odmietla poskytnúť svoje osobné údaje, pretože nie som účastníčkou konania, v rámci ktorého mi sudca uložil poriadkovú pokutu. Navyše, konala som ako predsedníčka súdu, nie ako fyzická osoba a zo žiadneho právneho predpisu mi takáto povinnosť  uviesť moje osobné údaje nevyplýva. Pracovníčka pritom nemôže moje osobné údaje lustrovať v nám dostupných registroch, keďže nemá na to právny dôvod.” konštatuje Philadelphyová. Pri zasahujúcich policajtoch  sa sudca Miľan vyjadril jasnejšie. Ako sme sa dozvedeli z Ministerstva vnútra SR: “Sudca uložil pokuty policajtom Obvodného oddelenia Policajného zboru Zvolen, vo výške 66 €, každému policajtovi zvlášť. Teda pokuty boli uložené štátu a nie fyzickým osobám.” Z ministerstva nás ďalej informovali, že uznesenie o uložení poriadkovej pokuty bolo policajtom doručené na Obvodné oddelenie policajného zboru Zvolen (Ďalej len OO PZ Zvolen). Avšak výzva na uhradenie poriadkových pokút z pokladnice Okresného súdu Zvolen doručená zatiaľ nebola. “Preto OO PZ Zvolen doposiaľ nemá vedomosť o právoplatnosti a vykonateľnosti predmetného uznesenia Okresného súdu Zvolen,” tvrdí rezort vnútra.  Absurdnosť celého prípadu je aj v tom, že  sudca Miľan poslal na obvodné oddeleniežiadosť o poskytnutie osobných údajov policajtov, ktoré sú potrebné na vymáhanie poriadkovej pokuty. “Policajti OO PZ Zvolen podali proti uvedenej žiadosti sťažnosť na Okresnom súde vo Zvolene s odôvodnením, že uložená poriadková pokuta im bola sudcom uložená ako policajtom – predstaviteľom orgánu verejnej moci štátu a nie ako fyzickým osobám. Naviac v danom konaní nie sú policajti OO PZ Zvolen účastníkmi konania. Z uvedeného dôvodu preto OO PZ Zvolen nevidí právne relevantný dôvod na poskytnutie osobných údajov zasahujúcich policajtov na Okresnom súde Zvolen,” uvádza sa v odpovedi ministerstva vnútra.  To ďalej uvádza, že v súvislosti so sudcom Miľanom zasahovali policajti na Okresnom súde vo Zvolene celkom jedenásť krát. Vždy na požiadanie predsedníčky okresného súdu a vždy s pozitívnym zistením o priestupku sudcu.  Udelil sudca pokuty právom? Predsedkyňa súdu tvrdí, že napriek tomu, že dostala pokutu za rušenie pojednávania, opak je pravdou: “Spolu s hliadkou polície som nevstúpila do pojednávacej miestnosti v čase, kedy by už sudca pojednával. Takto som neučinila nikdy. Vždy sa to udialo medzi jednotlivými pojednávaniami menovaného sudcu. Teda skončil predchádzajúcu vec, účastníci konania vyšli z pojednávacej miestnosti a sudca vyvolal ďalšiu vec, kedy sme vstúpili spolu s účastníkmi do pojednávacej miestnosti.”  Z pohľadu procesných predpisov sa konanie nezačína samotným vstupom do miestnosti, teda pokuta za rušenie pojednávania je z tohto hľadiska diskutabilná.   Ako vysvetľuje Lukašek: “Rušenie priebehu pojednávania musí dosiahnuť takú intenzitu, že je v značnej miere ovplyvnený riadny výkon súdnej moci a narušený dôstojný priebeh pojednávania. Z popísaného priebehu vyplýva, že príslušníci policajného zboru postupovali primerane a počkali s výkonom svojich právomocí na vhodný moment medzi pojednávaniami, čo mohlo mať len malý, ak vôbec nejaký rušivý vplyv na priebeh pojednávania. Ukladanie pokút za takýto postup sa nezdá primerané, čo ešte znásobuje právne nemožnosť odvolania sa proti takémuto rozhodnutiu. Advokáti dlhodobo kritizujú a poukazujú na skutočnosť, že nemožnosť odvolať sa proti uloženej poriadkovej pokute vytvára neobmedzený priestor na svojvôľu sudcov a tento stav je potrebné zmeniť. Sudkyňa i policajti vošli do miestnosti za účelom výkonu ich právomocí. Ak by to bolo brané tak, ako to prezentuje sudca, potom každé vojdenie  predsedníčkou súdu, či policajtov, do pojednávacej miestnosti by bolo rušením priebehu pojednávania. Teda aj v prípade ak by sudca napríklad pojednával pod vplyvom alkoholu, alebo so zbraňou v ruke. “Vo vzťahu k rozhodovaniu sudcu, predsedníčka súdu nemôže zasahovať do tejto kompetencie sudcu. Avšak ohľadom ochrany zdravia na pracovisku je sudca k predsedníčke súdu vo vzťahu zamestnávateľ –  zamestnanec.” obhajuje svoje konanie Philadelphyová. Súdna verzus výkonná moc štátu Deľba moci je princípom demokracie. Preto máme v demokratickej spoločnosti zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc. Každá z týchto zložiek je rovnocenná s ostatnými. Žiadna moc nie je nadradená druhej. Sudcovia nemajú trestnoprávnu imunitu pokiaľ ide o ich vlastné nedodržiavanie zákonov. Ak by sudca jazdil pod vplyvom alkoholu, bol by oprávnene sankcionovaný výkonnou mocou, teda políciou. V procese pojednávania má sudca právo udeliť pokuty účastníkom konania. Prípad, kedy sudca udelí pokutu nadriadenému a zasahujúcej policajnej hliadke je ojedinelý. Podľa Lukašeka ide v danej veci o určitý typ občianskej neposlušnosti zo strany právne erudovaného predstaviteľa súdnej moci: “Sudca zrejme videl nezákonnosť nie priamo v postupe policajtov či predsedníčky súdu, ale skôr v ukladanej povinnosti nosiť rúško počas priebehu pojednávania. Akokoľvek noblesný sa tento cieľ z hľadiska ochrany práv občanov javí, tak k obhájeniu názoru o nezákonnosti povinnosti nosiť rúško by bolo vhodnejšie dospieť zákonným postupom. Napríklad tak, že sudca by uloženú sankciu zákonným postupom napadol, prípadne v neskoršom procese nechal rozhodnutie policajného zboru preskúmať súdom. Zákonné preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej moci v štáte súdnou mocou štátu je nakoniec odrazom vzájomného vyvažovania a kontroly mocí v štáte.“ Inštitúcie, na ktoré sme sa obrátili so žiadosťou o stanovisko k celej situácii zväčša nevedeli konkrétne odpovedať či sudca jednal oprávnene, ani kto má pokuty uhradiť. Obrátili sme sa teda na Ústavný súd SR s otázkami k prípadu. Odpoveď bola stručná: “Ústavný súd sa vyjadruje k činnosti iných orgánov verejnej správy len v rámci svojej rozhodovacej činnosti na základe kompetencií zverených ústavnému súdu Ústavou Slovenskej republiky a zákonom o Ústavnom súde Slovenskej republiky. Zároveň si Vás dovoľujeme informovať, že ústavný súd neeviduje konanie týkajúce sa Vami uvedeného prípadu.” O vyjadrenie sme požiadali aj ústavných právnikov. Jeden sa ospravedlnil, že nie je vhodné aby sa k téme vyjadril nakoľko osobne pozná dotknutého sudcu. Druhý nás infomoval, že téma je taká komplikovaná, že by vyžadovala komplexné preštudovanie, a preto sa k nej v krátkom čase nedokáže vyjadriť.  Stále teda nie je jasné kto má udelené pokuty zaplatiť, ani to, či ich sudca Miľan udelil v súlade so zákonom. Každopádne bude zaujimavé sledovať, ako si v konečnom dôsledku štát poradí s roztržkou medzi dvomi svojimi zložkami, z ktorých každá tvrdí, že je v práve. Základným problémom v celom prípade ostáva fakt, že voči pokutám, ktoré udelí súd sa nedá odvolať. To dáva sudcom do rúk neobmedzenú moc, s ktorou môžu nakladať ako sami uznajú za vhodné. Teda aj svojvoľne voči ostatným zložkám štátnej moci, či vlastným nadriadeným. 

Objektívne informovaná spoločnosť koncom mája upozornila na jeden z problémov nášho súdnictva – vlečúce sa súdne procesy a početné prieťahy v súdnych konaniach. Na neúmernosť dĺžky konaní sme poukázali na príkladoch sporov o deti, ktoré niekedy trvajú aj viac ako 15 rokov. Samostatnou kapitolou prispievajúcou ku zbytočnému predlžovaniu procesov je ľudský faktor. Dôvodov prečo súdne konania trvajú neúmerne dlho je viacero. OIS sa na ne pozrela spolu s právnikom Mgr. Petrom Lukašekom z advokátskej kancelárie SLA. V prípade sporov o deti  je podľa právnika hlavným vinníkom nedostatočne upravený systém civilného dohľadu prokuratúry nad právami maloletého a aj systém sociálnoprávnej kurately: “Skúsenosti z konkrétnych konaní nasvedčujú tomu, že ich výkon sa zužuje na formalizovaný „papierový“ dohľad,” vysvetľuje Lukašek. Za pravdu mu dáva aj zakladateľka iniciatívy Vymazaní rodičia, Beáta Janočková. V spravodlivo nastavenom súdnom systéme by nemalo dochádzať k situáciám, aké zažíva matka, ktorá sa s expartnerom súdi o syna Danka. Pani Beáta sa už štyry roky nedokáže stretnúť s vlastným dieťaťom, aj keď má na to súdom uznané právo. Otec však svojvoľne ruší vopred naplánované stretnutia chlapca s matkou. Súd, napriek početným sťažnostiam matky, so situáciou nič nerobí. Pani Beáta je presvedčená o tom, že súd v jej procese nekoná spravodlivo: “Súd neobvykle rýchlo vydal predbežné opatrenie, aby zveril syna otcovi. Trvalo to len 5 dní, pritom štandardná lehota je 30 dňová. Keď som o predbežné prezverenie žiadala ja ako matka, rozhodovali 8 mesiacov so zamietavým výsledkom!” krúti hlavou. Ide pritom o rovnaké dieťa, z rovnakého súdneho sporu, rozhodovacie lehoty sú však neúmerne odlišné. “Podala som už desiatky stažností, rovnako tak trestné oznámenia na celú moju spisovú značku a personálne prepojenia, stále sa domáham možnosti vidieť a starať sa o svoje dieťa. Ale súdy nekonajú, trvá to už  štyry roky a, bohužiaľ,doteraz nebolo nič rozhodnuté a právna neistota pretrváva,” zúfa si nešťastná matka. Prieťahy alebo ako sa dožiť konca súdneho sporu Smutnou realitou súdnych sporov je fakt, že prieťahy na súdoch sú dnes už bežná vec. Človek, ktorý sa z akéhokoľvek dôvodu rozhodne sporiť o svoje práva, sa musí obrniť trpezlivosťou.  Účastníkom procesov sa pritom často zdá, že samotné súdy sa nad prieťahmi ani nepozastavujú a berú ich ako pracovný štandard. “Dĺžka konania je jedným z najpálčivejších problémov justície a zároveň dôležitým faktorom nízkej dôveryhodnosti verejnosti k justícii a vymožiteľnosti práva,” upozorňuje Peter Lukašek na jeden z hlavných dôvodov, pre ktoré klesá dôvera občanov v súdnictvo. Účastníci konaní hovoria neraz až o pätnástich rokoch súdneho procesu. Vo vlečúcich sa prípadoch, počas ktorých súd dlhodobo nevykazuje žiaden aktívny progres, už môžeme hovoriť o prieťahoch v súdnom konaní. Tie sú na Slovensku úplne bežnou praxou. Málokto však vie rozlíšiť medzi tým čo je štandardná dĺžka konania a tým, čo už sú prieťahy. Peter Lukašek to vysvetľuje takto: “Merateľným ukazovateľom by nemala byť len celková dĺžka konania, ale predovšetkým procesná aktivita. Ide o to, aby sa v konaniach nevyskytovali dlhé hluché časové obdobia, počas ktorých nie je vyvíjaná žiadna procesná aktivita ani od účastníkov konania ani od súdu a spis bezdôvodne „čaká“ v skrini na spodku veľkej hromady.” Naozaj dnes potrebujeme zapisovateľky? Príčin, pre ktoré dochádza k prieťahom v súdnych procesoch je viacero. Súdy sú často poddimenzované, vyťaženosť súdov, hlavne vo väčších mestách, obrovská. S tým súvisí nevyváženosť počtu prípadov pripadajúcich na jedného sudcu. Súdny systém je  skostnatený, rovnako tak aj priebeh rozhodovania v procesoch. Ako ďalej Lukašek uvádza: “Nová súdna mapa má ambíciu skracovať čas trvania konania, ako vedľajší produkt efektívnejšieho rozloženia vecí, ale až prax ukáže, či to k skráteniu konaní povedie. Na druhej strane priebeh a spôsob rozhodovania sa mení len veľmi pomaly a tu je možné bezpochyby hľadať priestor na odstraňovanie zbytočných zdržaní,” hovorí Lukašek a pridáva pár príkladov z praxe: “Do dnešného dňa sa stretnete na pojednávaniach so zapisovateľkami, ktoré do zápisnice spisujú priebeh pojednávania. Je to absolútne neefektívne a spomaľuje to proces pojednávania, nakoľko častokrát strany musia diktovať slovo po slove a čakať, kým bude všetko zapísané. Dnes sa zo zákona všetky pojednávania nahrávajú na zvukový záznam, čím automaticky odpadla akákoľvek potreba prítomnosti zapisovateliek. Napriek tomu sa s nimi bežne stretávate na pojednávaniach. Pritom už existujú technológie, ktoré zvuk automaticky  preklápajú do textovej podoby.”  Advokáti z praxe tvrdia, že pojednávanie má byť o presviedčaní sudcu o kvalite a váhe argumentov a dôkazov, nie o sústredení sa na diktovanie viet zapisovateľke.  V slovenskom súdnictve k dátumu 15.6.2021 pôsobí 1324 asistentov, ktorí na procesoch zastávajú úlohu zapisovateľov. “Priemerný funkčný plat asistenta na súde je vo výške 946,61 Eur,” uvádza sa v stanovisku ministerstva spravodlivosti. Ročne teda štát minie na platy zapisovateľov vyše 15 miliónov Eur. Ďalším príkladom zdržiavania konaní je aj nový model elektronizácie. Ten by mal konania zrýchľovať, ale má množstvo mínusov. Ako uvádza Lukašek: “Povinnosť predkladať konvertované dokumenty z listinnej do elektronickej podoby alebo naopak, je v 90 % prípadov úplne zbytočným zdržaním. Eliminujú sa ním všetky výhody, ktoré malo elektronické doručovanie priniesť. Advokáti, ktorí vyšli z rovnakých škôl ako sudcovia, prokurátori, notári či exekútori nie sú vnímaní ako ich rovnocenní partneri a súčasnými riešeniami sa ich práca mnohokrát skôr sťažuje ako zjednodušuje,” myslí si Lukašek. Ako  príklad uvádza elektronický súdny spis. Spis je síce súdom pomerne rýchlo vytvorený, no jeho obsah je absolútne neprehľadný a časovo náročný na sprístupňovanie a prezeranie dokumentov. Pritom, pri dnešných technologických možnostiach, by mali advokát aj  účastník konania, mať možnosť jedným-dvoma kliknutiami otvárať dokumenty, zasielať dokumenty do spisu a priamo vo veci komunikovať zo súdom. “Za súčasného stavu len doručenie dokumentu do spisu trvá neúmerne dlho, hoci v bežnom živote a komunikáciách je to otázka sekúnd. Súdnictvo však uprednostňuje formu bez dôrazu na efektívnosť. Pritom spravodlivosť má byť vykonaná rýchlo pri minimálnom zaťažení všetkých zúčastnených subjektov,” dodáva advokát. Ako dlho je už pridlho… Veľmi často sa stretávame s tým, že od podania žaloby po vytýčenie prvého pojednávania ubehne  aj  9 mesiacov. Lukašek upozorňuje, že: “takéto konanie klientovi jednoducho logickou argumentáciou neviete vysvetliť.” Podľa jeho názoru by sudcovia mali byť flexibilní, menej formálni a pripraviť pojednávanie tak, aby sa na ňom riešili a preukazovali podstatné veci: “Sudca je dostatočne skúsený na to, aby si z podaní strán a dôkazov vybral podstatu. Následne by mal jasne povedať procesným stranám, kde ho argumenty presvedčili, kde nie a na aký okruh je z jeho pohľadu potrebné sa sústrediť ďalej, pretože všetko ostatné už považuje za nesporné. Sudcovia si však tieto myšlienky „tajnostkársky“ nechávajú až do odôvodnenia rozhodnutia.”  Tým sa však  bezdôvodne pojednávania predlžujú o ďalšie dokazovania, ktoré už ale nie sú nevyhnutné. Súdy ich však tolerujú z dôvodu, aby zabezpečili, že prípad nevráti naspäť odvolací súd. Dalo by sa teda povedať, že sudcovia konajú alibisticky. Pritom samotný proces odvolania proti rozhodnutiu súdu je, pokiaľ ide o dĺžku konania, rozhodne zaujimavou kapitolou slovenského súdnictva. Samotné zasielania spisov pri odvolaniach v súdnych procesoch zvykne trvať aj 6 mesiacov odo dňa podania odvolania. V realite to znamená, že pokiaľ účastník procesu nesúhlasí s rozhodnutím okresného súdu, môže podať odvolanie na súd krajský. Odvolanie vypracuje včas v príslušnej lehote. Odovzdá ho príslušnému okresnému súdu, kde je vedený súdny proces. Okresný súd by mal odvolanie bez zbytočného odkladu zaslať krajskému súdu. Bohužiaľ, prax je iná. Okreský súd prevezme odvolanie účastníka procesu a… nechá ho ležať na stole. Mesiac, dva, polroka, aj viac. Niekedy sa odvolanie z okresného súdu dostane na krajský súd až v čase, keď už človeku dôjde trpezlivosť a začne sa zaujímať o to, kedy bolo odvolanie postúpené nadriadenému orgánu. Tu niekde, si okresný súd uvedomí, že je teda navyšší čas odvolanie posunúť ďalej. Advokáti v tom vidia nevysvetliteľné zdržanie pri úkonoch, ktoré v zásade nie sú ani výkonom rozhodovacej činnosti: “Ide o jednoduché úkony pripravenia spisu na zaslanie a jeho samotné zaslanie a doručenie inému súdu, čo je logistická záležitosť, ktorá musí byť skrátená na dni, maximálne týždne, ale v žiadnom prípade nemôže trvať mesiace,” upozorňuje Lukašek. OIS si rýchlosť komunikácie s justíciou vyskúšala na príklade takzvanej infožiadosti. Okresný súd Bratislava III sme ešte v polovici mája požiadali o zodpovedanie niekoľkých otázok v zmysle Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Konkrétne sme požadovali štatistiky dĺžky súdnych sporov. Odpoveď sme žiadali zaslať elektronickou formou na e-mail. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám ukladá inštitúciám, ktoré tomuto zákonu podliehajú, aby odpoveď na infožiadosť vybavili obratom, najneskôr však do ôsmych pracovných dní. V prípade, ak žiadosť nespĺňa všetky náležitosti, inštitúcia má bezodkladne vyzvať žiadateľa na doplnenie infožiadosti. V posledný deň zákonom stanovenej lehoty, nás OS BA III vyzval na doplnenie infožiadosti. To sme okamžite urobili a prízvukovali sme, že žiadosť požadujeme vybaviť elektronicky e-mailom. Keď odpoveď neprichádzala ani po desiatich dňoch, oslovili sme OS BA III s otázkou, kedy nám plánujú zaslať odpoveď, nakoľko už prekročili lehotu o dva dni. Prekvapujúco nás zo súdu informovali, že odpoveď poslali poštou. Zákon pritom jasne hovorí, že žiadateľ sám navrhuje spôsob akým chce dostať odpoveď, a ak tento spôsob chce povinná inštitúcia zmeniť, musí to so žiadateľom vopred dohodnúť.  Je zarážajúce, že práve okresný súd to nevedel. Súdu sme teda vysvetlili, že nerozumieme tomuto svojvoľnému postupu a naozaj trváme na elektronickom sprístupnení odpovede na infožiadosť, aj vzhľadom na fakt, že sme v covid karanténe. Tentoraz nám odpoveď poslali obratom. Odpoveďou, na ktorú sme čakali 28 dní nás súd naozaj prekvapil. Zaslal nám totiž rozhodnutie o nesprístupnení informácií. Po mesiaci čakania na odpovede sme sa nedozvedeli nič. Súd údajne nevedie štatistiky o dĺžkach konaní. Že požadovanými informáciami nedisponuje, muselo byť súdu zrejmé prredsa hneď po prečítaní našej pôvodnej infožiadosti. Vyčkávanie s odpoveďou na posledný deň pôvodnej lehoty, následná výzva k doplneniu infožiadosti i svojvoľná zmena spôsobu doručenia odpovede sa v tomto kontexte nedá chápať inak, než ako účelové prieťahy. Tentoraz v komunikácii. Ako nebyť  obeťou prieťahov v súdnych sporoch? Pokiaľ ste účastníkom súdneho konania už roky, je pravdepodobné, že vo vašom súdnom procese došlo k prieťahom. Každý účastník súdneho sporu má právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ak vám toto právo bolo konaním súdu porušené, máte v zásade dve možnosti. Môžete sa domáhať odstránenia tohto stavu sťažnosťou u predsedu príslušného súdu. Ak s ňou na danom súde neuspejete, môžete sa obrátiť so sťažnosťou priamo na Ústavnom súde SR s návrhom na vydanie nálezu o porušení vašich základných práv. Ak sa so svojou sťažnosťou obrátite už na Ústavný súd SR, môžete sa, okrem opisu porušenia vašich práv a žiadania nápravy, domáhať  aj primeraného finančného zadosťučinenia. Pokiaľ Ústavný súd SR rozhodne, že občanovi boli skutočne porušené práva na spravodlivý proces bez zbytočných prieťahov, obvykle uzná aj finančné odškodnenie. V takom prípade zaviaže k jeho úhrade konkrétny súd, ktorý prieťahy v konaní spôsobil. Sudcu samotného to však nijako finančne nepostihne, ten môže byť stíhaný nanajvýš disciplinárne. Ako dodáva Lukašek : “Hoci Ústavný súd SR dlhé roky priznáva finančné zadosťučinenia za prieťahy v konaniach,  tieto sú  neuveriteľne nízke oproti hodnote, ktorú pre účastníka konania má rýchlosť vyriešenia sporu. Zároveň sú také nízke, že doposiaľ nemotivovali zákonodarnú a výkonnú moc k tomu, aby tento problém začala riešiť. Aj Európsky súd pre ľudského práva pravidelne zaväzuje Slovenskú republiku k úhrade finančného zadosťučinenia za prieťahy a doposiaľ to nemalo žiaden podstatný efekt, ani nevytvorilo tlak na skracovanie konania.” Riešením by podľa advokátov bolo, ak by do súdnych konaní mohli byť zavedené inštitúty, ktoré nútia k efektívnemu vedeniu pojednávaní.  Tieto prostriedky by mali vytvárať tlak na to, aby počet pojednávaní bol čo najkratší a ich priebeh zameraný na vykonanie úkonov, ktoré nemôžu prebehnúť mimo súdu. Efektívne by bolo tiež zavedenie a uplatňovanie sankcií uhrádzaných jedným účastníkom konania druhému za marenie riadneho priebehu pojednávaní, ale aj väčšia koncentrácia pojednávaní v jednej veci. To by znamenalo stanoviť dátum pojednávania tak, aby pojednávanie trvalo dlhšie, ale obsiahlo by vykonávanie všetkých dôkazov súčasne. Nedochádzalo by teda k zbytočným odročovaniam a rozhodovalo by sa v koncentrovanom procese na konci pojednávania alebo v krátkom časovom odstupe po ňom.

Slovenské súdnictvo v uplynulom období prešlo kauzami, ktoré zamávali aj tými najspravodlivejšími zo spravodlivých. Po odhalení chobotnice skorumpovaných sudcov, už ľudia stratili dôveru v spravodlivý proces a transparentné, nezaujaté rozsudky. Okrem skutočnej spravodlivosti procesov, však slovenský právny systém rieši ďalší problém – nekonečnú dĺžku súdnych sporov. Účastníkom súdov sa reálne môže stať, že sa právoplatných rozhodnutí, či ich vykonaní ani nedožijú. S dĺžkou súdnych procesov je na tom najhoršie práve Okresný súd Bratislava III, známy z korupčných káuz. Príkladom vlečúceho sa sporu s neistým koncom je aj  vyše 90 ročná babička, ktorá sa súdi o vlastný byt už od roku 2014. Pani Helena pred rokmi darovala byt vnukovi, v dobrej viere, že ju doopatruje. Ako to už býva, rodinná situácia sa časom zmenila a darkyňa žiadala dar späť. Vnuk sa však nechce bytu vzdať. Ako hovorí syn pani Heleny, Ivan Prokop,: “Od počiatku sudkyňa vymýšľala rôzne nedostatky na pojednávaniach. Šlo o chyby, ktoré  sa dali odstrániť písomnou formou pred pojednávaním. Tým  sa samozrejme naťahuje čas, čo využíval vnuk na neopodstatnené odvolania. Len preto, aby vzhľadom na babičkin vek predlžoval a maril pojednávania, keďže dar môže späť žiadať len darca.” Pán Prokop v tom má jasno. Vnuk pani Heleny zjavne kalkuluje s možnosťou, že skutočná majiteľka bytu, ktorá jediná má právo žiadať vrátenie daru, čoskoro umrie a proces tak bude ukončený v jeho prospech. Napriek tomu, že pani Helena podala niekoľko sťažností na prieťahy v konaní, proces stále nie je právoplatne uzavretý. Či sa pani Helena jeho konca dožije, je pri dĺžke jednania slovenského súdnictva otázne. Aktuálnym príkladom vlečúceho sa výkonu súdneho rozhodnutia je aj nedávno medializovaná žiadosť o prerušenie výkonu trestu smrteľne chorého mafiánskeho bossa Dušana Borženského. Ten požiadal o prerušenie trestu začiatkom minulého roka. V marci 2020 okresný súd jeho žiadosti vyhovel, rozhodnutie však vyše roka nebolo právoplatné. Borženský teda trávil svoje posledné dni v cele. Pritom, vzhľadom k jeho stavu, mal byť posledné mesiace v starostlivosti hospicu. Tam sa mu podarilo premiestniť až pár dní pred smrťou. Šlo síce o právolatne odsúdeného mafiána, no v právnom štáte má aj taký človek právo na špeciálnu starostlivosť, keď ju jeho stav vyžaduje. A aj keď mu bolo toto právo uznané, vďaka pomalému súdnictvu ho mohol využiť len jediný týždeň pred smrťou.  Nie sú to však len zločinci, ktorí čakajú na výkon práva. V mnohých prípadoch vlečúcich sa procesov ide o tých najnevinnejší, ktorým sú základné ľudské práva upierané už roky. Deti. Nevinné, a predsa potrestané najviac Skutočne závažným dôvodom pre rýchle súdne konania sú procesy, v ktorých sa pojednáva o budúcnosti detí. Mohlo by sa zdať, že práve tu sa súdny systém poponáhľa, no nie je to tak. Príkladom je príbeh zakladateľky iniciatívy Vymazaní rodičia,  Beáty Janočkovej. Tá počíta každý deň bez svojho syna: “Dnes je to už 993 dní  čo mi s mojím maloletým synom Dankom nie je umožňovaný žiaden styk.” Beáta prišla o syna, keď bol v najcitlivejšom veku: “Na materskej som sa mu venovala každý deň. Našla som mu výbornú škôlku, no onedlho po tom, čo do nej nastúpil, ma Dankov otec vyhodil z domu. Vrátila som sa teda domov do Košíc.” Z jej pohľadu urobila najlepšie čo v danej chvíli urobiť mohla. Otec dieťaťa, Daniel Kvocera, v tom čase vysoký štátny funkcionár, to však videl inak. Vplyvný muž a Okresný súd Bratislava III usúdili, že pre dieťa je najlepšie žiť tam kde bolo zvyknuté, teda v pôvodnom mieste bydliska, z ktorého bola matka vyhodená Dankovým otcom. Ako hovorí Beáta: “Súd neobvykle rýchlo vydal predbežné opatrenie, aby zveril syna otcovi. Trvalo to len 5 dní, pritom štandardná lehota je 30 dňová. Keď som o predbežné prezverenie žiadala ja ako matka, rozhodovali 8 mesiacov so zamietavým výsledkom!” krúti hlavou. Je zarážajúce, že v rovnakej veci, pri osude rovnakého dieťaťa súd rozhodoval v neúmerne odlišných lehotách. Trojročný chlapec sa po rozhodnutí súdu vrátil k otcovi. Matke bolo určené právo vídať syna dva víkendy v mesiaci. Z Košíc zakaždým cestovala do Bratislavy stovky kilometrov, aby mohla vidieť syna. Otec si však vždy našiel zámienku, pre ktorú jej nedovolil stretnúť sa s vlastným dieťaťom. Pani Beáta tvrdí, že napriek  desiatkam sťažností s tým súdy nič neurobili. V septembri mal ísť Danko po prvý krát do školy. Bez svojej mamy. “Nastúpil až v novembri, otec ho odmietal dať do 1. ročníka základnej školy s rovesníkmi,” hovorí zúfala matka a dodáva: “Podala som už desiatky stažnosti, rovnako tak trestné oznámenia na celú moju spisovú značku a personálne prepojenia, stále sa domáham možnosti vidieť a starať sa o svoje dieťa. Ale súdy nekonajú, trvá to už  štyry roky a, bohužiaľ,doteraz nebolo nič rozhodnuté a právna neistota pretrváva. Sama neviem kedy to celé skončí. Ďalšie štyry, päť alebo desať rokov? Syna  veľmi ľúbim, nikdy som sa od neho nepohla, napriek tomu musí vyrastať bez matky. Jeho otec a nečinnosť súdov trestajú nie len mňa, ale najviac nášho syna Danka.” OIS o stanovisko k prípadu požiadala aj Dankovho otca, Daniela Kvoceru. Jeho reakcia bola strohá: “Vzhľadom k tomu, že matka maloletého Daniela pani Beáta Janočková má právoplatným Rozhodnutím Okresného súdu Košice zakázané medializovať a zverejňovať akékoľvek informácie o svojom synovi a súdnom konaní, z tohto dôvodu nebudem poskytovať žiadne informácie o svojom synovi a súvisiacich skutočnostiach.” Matka pritom predložila OIS uznesenie súdu, ktorý ju zaviazal len k tomu, aby sa zdržala výrokov o korupčnom chovaní otca a jeho právneho zástupcu. O medializovaní informácií o synovi v ňom zmienka nie je. V podobných prípadoch, kde sa jedná o životy detí, by pritom súdy mali konať obzvlášť efektívne. Koniec-koncov, Slovensko  čerpá zdroje z  finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru, ktoré by mali slúžiť aj na zefektívnenie rodinného práva. Ako uvádza samotné Ministerstvo spravodlivosti SR: “Celkovým cieľom je prispieť k zvýšeniu efektívnosti a kvality justičného systému v dvoch oblastiach, a to v oblasti ochrany obetí trestných činov ako aj v oblasti ochrany maloletých v rámci sporov v oblasti rodinného práva. Projekt sa zameriava na riešenie sporov týkajúcich sa rodinného práva v tzv. rodinných súdoch, ktoré dopĺňajú program Domáceho a rodového násilia realizovaného v Slovenskej republike v rámci Nórskeho finančného mechanizmu 2014 – 2021.” V mnohých prípadoch však spomínanú efektívnosť a kvalitu justičného systému účastníci súdnych sporov zatiaľ nezaznamenali. Oficiálna verzia tvrdí, že by sa pojednávania týkajúce sa starostlivosti o maloletých mali vybavovať prednostne. Zákon navyše pri určitých úkonoch súdu upravuje veľmi krátke lehoty na vydanie rozhodnutia. Problém je však často v tom, že rozdiel medzi oficiálnou verziou toho, ako by to malo prebiehať a toho, ako to naozaj prebieha je markantný. Ako vysvetľuje Mgr. Peter Lukašek z advokátskej kancelárie SLA: “Pre agendy maloletých je, podľa môjho názoru, nedostatočne upravený systém civilného dohľadu prokuratúry nad právami maloletého a aj systém sociálnoprávnej kurately. Skúsenosti z konkrétnych konaní nasvedčujú tomu, že ich výkon sa zužuje na formalizovaný „papierový“ dohľad a žiaden reálny výkon a ochranu práv maloletého dieťaťa,” pričom  dodáva, že: “Pokiaľ nejde naozaj o špecifický prípad, kedy rodičia dieťaťa sú priamo pozbavení rodičovských práv, tak vnímam sociálny tlak na to, aby styk s dieťaťom bol súdom nastavený rovnocenne. Zatiaľ tomu tak nie je.” Zarážajúce je, že z vyššie spomínaného programu, bolo v rámci projektu  Zvyšovanie účinnosti súdnictva prostredníctvom ochrany/posilnenia postavenia obetí a zraniteľných strán zatiaľ čerpaných len 38 309,00 Eur. Ako uvádza Michal Egg z ministerstva spravodlivosti: “finančné prostriedky boli použité na financovanie projektového tímu, odborného garanta a expertov, stretnutia medzirezortných skupín a úvodnú konferenciu.” Rezort spravodlivosti dodáva, že vzhľadom na situáciu v súvislosti s pandémiou COVID-19 boli viaceré aktivity posunuté. Z ich štatistík však vyplýva, že súdy o deti, v niektorých prípadoch trvajú extrémne dlho. Najdlhšie trvajúcim súdnym procesom vo veci zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti bol proces, ktorý začal v októbri 1993 a právoplnatne skončil až vo februári 2012. Trval teda neuveriteľných 19 rokov. Smutnou realitou je fakt, že kým súdy definitívne rozhodnú, deti vyrastú a prídu o najdôležitejší čas strávený s rodičmi.  Dlhí, dlhší, najdlhší… Dĺžka súdnych sporov a prieťahy v procesoch je vo všeobecnosti obrovským problémom súdnictva na Slovensku. Podľa informácií zo štatistických ročeniek rezortu spravodlivosti, je zjavné, že  Slovensko čerpá dotácie z EÚ na zlepšenie a zefektívnenie verejnej správy, z ktorých profituje aj súdnictvo. Samotné požidavky Európskej únie, zaväzujú súdy, aby konali efektívnejšie a rýchlejšie. Napriek tomu sa mnohé procesy vlečú aj desaťročia. V prvej dvadsiatke najdlhších súdnych procesov sú prevažne obchodné a občianske prípady, ale aj spory pracovného charakteru trvajúce 24 až 27 rokov. Prípady vo veci starostlivosti o maloletých vedie dvadsiatka sporov v dĺžkach 15 až 24 rokov.  Mgr. Peter Lukašek z advokátskej kancelárie SLA vysvetľuje: “Obchodnoprávne a občianskoprávne veci sú všeobecne najdlhšie trvajúce konania. Rodinné veci zase najkratšie. V nedávnej minulosti boli problémy s dodržiavaním lehôt aj vo veciach obchodného registra.” Podľa jeho  skúseností,  aj región je faktorom, ktorý hrá svoju úlohu. Spory na menších súdoch, v menších mestách netrvajú zvyčajne tak dlho, nakoľko na tamojšie súdy nie je taký nápor. Ako dodáva: “Dĺžka konania je jedným z najpálčivejších problémov justície a zároveň dôležitým faktorom nízkej dôveryhodnosti verejnosti k justícii a vymožiteľnosti práva.” Súd, ktorý vo všetkých najdlhšie tvajúcich prípadoch dominuje vlečúcou sa dĺžkou konaní je Okresný súd Bratislava III. OIS tento súd požiadala o zodpovedanie otázok ohľadne dĺžky sporov a prieťahov v konaniach. OS BA III takmer dva týždne nebol schopný odpovedať na naše otázky. V posledný deň lehoty, ktorá je zákonom stanovená na zodpovedanie žiadosti o informácie, nás  OS BA III vyzval na doplnenie infožiadosti. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám pritom jasne hovorí, že: “Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil.” To sa dá jednoducho chápať tak, že ihneď po prečítaní našej žiadosti o informácie, nás OS BA III mal vyzvať na jej doplnenie, teda nie až na posledný deň lehoty. Na inom mieste v infozákone je totiž tiež uvedené, že: “Žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti.” Zdá sa teda, že OS BA III nerobí prieťahy len v súdnych procesoch, ale aj v obyčanej komunikácii. Pri takomto postupe sa ľahko môže zdať, že Okresný súd BA III  zámerne naťahuje čas zbytočnou  byrokraciou. Ide pritom o súd známy z medializovaných káuz korupcie a úplatkárstva tamojších sudcov. Či dĺžka komunikácie, ako aj súdnych konaní práve na tomto súde súvisí len s veľkým náporom prípadov a nízkymi personálnymi kapacitami, alebo aj úplatkárskymi kauzami je na posúdení orgánov činných v trestnom konaní. Každopádne, nečinnosť súdov je problémom, na ktorý je nutné opakovane upozorňovať a riešiť ho. Preto sa téme bude OIS ďalej venovať.

Ľudia s vidinou odpustenia splátok poslúchli vládny marketing. Odložené splátky počas korony ich však dobehli. Ich úvery sa teraz predražujú a s tým už vláda nedokáže nič urobiť. Banky navyšujú pôvodné úroky aj o 2-3 percentá a množia sa sťažnosti na postupy vlády aj bánk. V apríli 2020 ministerstvo financií prezentovalo dohodu s bankami, podľa ktorej si ľudia budú môcť z dôvodu pandémie odložiť splácanie úverov. Podľa prezentovaných informácií, dohoda prináša možnosť bezodplatného odloženia splátok až o 9 mesiacov. Dnes sa ukazuje, že ministerský marketing odkladu splátok uspel. Ľudia mu uverili. No ako to už pri výhodnej zmluve býva, nevšimli si tie povestné malé, no o to dôležitejšie písmenká. Štatistiky hovoria v prospech bánk Objektívne informovaná spoločnosť (OIS) sa pozrela bližšie na detaily možnosti odkladu splátok a ich dôsledky. Klienti bánk, ktorí využili lákavo vyzerajúci odklad splátok, sa zrazu cítia podvedení a oklamaní, jednak bankou a jednak ministerstvom financií. Mnohí svoju frustráciu a konkrétne príbehy zverejňujú na sociálnych sieťach. OIS sa preto obrátila s otázkami na rezort financií. Zaujímalo nás koľko ľudí celkovo požiadalo o odklad splátok. Ale tiež aký je reálny stav sankcií,ktoré si banky voči klientom s odkladom uplatňujú a či ich evidujú aj ako neplatičov. Či môže ministerstvo postihovať banku za nedodržanie dohody, ktorá bola prezentovaná ministrstovom a koľko sťažností od občanov na postupy bánk ministerstvo eviduje. Namiesto konkrétnych odpovedí na konkrétne otázky nám ale MF SR odpovedalo záznamom tlačovej konferencie a odkázalo nás na jednotlivé banky resp. na Národnú banku Slovenska. A tak sme sa zaujímali ďalej.  NBS sme sa, rovnako ako ministerstva, pýtali aj na počty sťažností, ktoré evidujú na postupy bánk počas odkladu splátok. Evidenciu sťažností síce NBS potvrdila, ale odmietla uviesť ich presný počet. S otázkami sme sa, podľa inštrukcií ministerstva financií, obrátili aj na najväčšie slovenské banky. Oficiálne stanovisko poslala len jediná. Tvrdí v ňom, že klientov s odloženými splátkami nijako nepotrestá. Nakoniec sme sa obrátili na Slovenskú bankovú asociáciu. Tá bola o niečo konkrétnejšia. Podľa jej údajov, “od začiatku pandémie do 31. decembra 2020 banky celkovo schválili viac ako 141-tisíc žiadostí o odklad splátok úverov z čoho bolo takmer 7-tisíc žiadostí od podnikateľov.” Ako SBA ďalej uvádza vo svojom stanovisku: ” približne 95% klientov, ktorým sa skončil legislatívny odklad splátok, sa vrátilo k splácaniu úverov bez problémov.” Podľa SBA  je podobná situácia aj pri podnikateľoch. Ostatní klienti, ktorí, sa k splácaniu nevedeli vrátiť vo veľkej miere využili individuále podmienky, ktoré si dohodli s bankami.  Skutočný dopad odkladu splátok Smutnou realitou odkladu splátok je sklamanie mnohých ľudí z postupov bánk. Aj keď v skutočnosti skrátka doplatili na vlastnú ľahkomyseľnosť. Banky, podľa dohody s ministerstvom, totiž vyhoveli všetkým, ktorí o odklad splátok požiadali. Klienti si však nie vždy uvedomili, že táto služba, ktorá bola prezentovaná ako bezodplatná, má aj svoje riziká. Lákavú možnosť odkladu využilo aj množstvo ľudí, ktorí to vlastne vôbec nepotrebovali. S vidinou ušetrených peňazí za odklad splátok si niektorí z nich dopriali napríklad aj nové auto. Lenže 9 mesačné odkladové lehoty pomaly končia a ľudia objavujú ich reálny dopad na vlastné financie. Ministerstvo síce dosiahlo dohodu s bankami o odklade splátok, no nedokážu bankám diktovať podmienky, ktoré po odklade splátok dajú klientom. Klienta s odkladom vždy vedie banka rovnako, ako klienta, ktorý nesplácal stanovené splátky aj z iného dôvodu, ako toho, ktorý bol spôsobený koronakrízou. Ako hovorí broker Erik Šajda: “Účelom dohody o odklade splátok bolo zjavne to, aby bol v úverovom registri iný popis dôvodu odkladu splátok, než štandardne banky pri neplatičoch udávajú. Ale, nejaký záznam v registri byť proste musí. Takže namiesto formulky „problémy riešené interne bankou“ teraz v registri svieti zápis „odklad covid“.” Napriek reálnym komplikáciám,ktoré klienti bánk zažívajú po odložení splátok, Slovenská banková asociácia tvrdí, že, primárnym cieľom a úlohou bánk je poskytovať služby svojim klientom, vrátane úverovania. Z pohľadu brokera je však veľmi otázne, či v budúcnosti takýmto klientom niektorá banka zrefinancuje úver alebo poskytne novú hypotéku. Tento fakt ministerstvo financií nemôže ovplyvniť. “Banka musí vždy hájiť svoje záujmy, záujmy akcionárov,” dodáva Šajda s tým, že takýto odklad splátok si musel vyžiadať svoj negatívny dopad. O tom skúsení ekonómovia vedeli od začiatku. Brokeri pritom svojim klientom radili im, aby odklad splátok nevyužili, pokiaľ na to nemajú skutočné existenčné dôvody. Odložené splátky = vyššie úroky Základný problém s odkladom splátok vidí skúsený broker v komunikácii. Celá dohoda medzi ministerstvom a bankami bola prezentovaná zmätočne a vytvorilo sa okolo nej množstvo dezinformácií. Klienti bánk, po informáciách zverejnených ministerstvom financií, pochopili odklad splátok ako spôsob ušetriť. Niektorí sa dokonca nazdávali, že im budú splátky odpustené. Príkladov je mnoho hovorí Erik Šajda: “mladý živnostník využil odklad hneď na začiatku pandémie, pretože sa obával o zárobky. Práce mal však dosť. Po polroku preto zastavil odklad splátok. Chvíľu na to sa mu blížil termín fixácie úroku úveru. Banka mu bez udania dôvodu zdvihla fixáciu z 0,95% na 3%. Aj toto je dopad odkladu splátok na klienta.” Ako Šajda ďalej dodáva, tomuto klientovi dokázal pomôcť, ale nebolo to ľahké.  Kameňom úrazu v počiatkoch tohto odkladového opatrenia je skutočnosť, že kým sa mediálne prezentovaná dohoda vlády o odkladoch pretavila do reality, prešla dlhá doba. Banky na odklad splátok neboli sytémovo pripravené. Klientom síce umložnili odklad splátok, ale v klasickom režime. Preto ľudia, ktorí využili odklad medzi prvými, si uškodili najviac. Broker preto radí ľuďom aby boli aj v súčastnosti s odkladom splátok opatrní: “Ľudia by si mali uvedomiť, či odklad naozaj potrebujú. Ak nedokážu pokračovať v splácaní úverov, potom je lepšie zrefinancovať svoje staré úvery hneď ako sa bude dať. Dôležité je aby sa nedostali do omeškania ani odkladu splátok. Refinancovaním si dokážu znížiť úrok na minimum, zlacniť pôvodnú splátku, spojiť viaceré splátky do jedného úveru a výrazne znížiť zaťaženie svojho rozpočtu. Takto dokáže klient navýšiť novovytvorený úver o 2000 eur aj bez dokladovania príjmu.” uzátvára Šajda. Domyslelo ministerstvo dopad odkladu splátok do detailov? Druhá vlna pandémie priniesla aj tzv. lex corona. Teda nový zákon, ktorý by mal upraviť postup bánk v prípade odkladu splátok. Podľa stanoviska Národnej banky Slovenska klientom, ktorým bude schválený odklad podľa Lex Corona, nebudú banky do 31.3.2021 uvádzať zápis o zhoršení platbyschopnosti do príslušných registrov. “Klient má možnosť aj po ukončení odkladu splátok komunikovať s bankou a dohodnúť individuálne riešenie jeho finančnej situácie.” tvrdí NBS vo svojom oficiálnom stanovisku. Ľudia sú však rozčúlení a myslia si, že banky nedodržiavajú dohodu s ministerstvom. Erika Šajda uvádza na pravú mieru, že banky určite dodržiavajú dohody s ministerstvom v oboch vlnách epidémie. Problém je inde. Keď sa pozrieme spätne na končiace sa odkladové obdobie z prvej vlny a klientov, ktorým zrazu stúpli úroky, je otázne, či vláda myslela na dopady, ktoré takéto odklady splátok v konečnom dôsledku pre klientov môžu znamenať. “Vláda nedokáže diktovať bankám aké úroky môžu klientom dať, ani  komu dať nový úver alebo refinanc. Banka si nakoniec vždy vyberie klienta, ktorý nemal odklad a v budúcnosti s ním nebude mať problémy.” dodáva skúsený broker. Zdá sa, že v súčastnosti sú už aj samotní klienti pri odkladoch splátok opatrnejší. Ako uviedla NBS, v druhej vlne pandémie je počet žiadostí o odklad splátok výrazne menej. Ľudia sa teda poučili. Samotný Lex Corona upravuje postupy bánk a možnosti odkladu splátok. No, hlavne pre klientov z prvej vlny pandémie, je jeho účinok otázny. Podľa SBA: “V zmysle EBA/GL/2020/02, plat- ných do 31. 3. 2021, odklad splátok úverov realizovaný podľa príslušných ustanovení Lex Corona by nemal mať vplyv na príznak zlyhania a nemal by zhoršovať kreditnú kvalitu dlžníka.” Zákon teda nikde neuvádza stopercentnú istotu pre klienta, že odklad splátok nebude zhoršovať jeho situáciu v banke. Tajomstvo je ukryté v čarovnom spojení slov “nemal by”. Od 1.4.2021 už platí, že zápis o odklade splátok kvôli pandémii v registri banky, aj reálne zhorší klientove výhľady do budúcna. V konečnom dôsledku teda na vzniknutej situácii profitovali len banky, ktoré vyťažili z daných okolností maximum vo svoj prospech.  Po odklade splátok zdvihli ceny úverov uvedomujúc si, že pre klienta s odkladom bude ťažké prejsť do inej banky. Možno aj to je dôvod, prečo banky neodpovedali na otázky OIS ohľadne sankcií pre klientov. Oficiálne sankcie síce neexistujú, ale neoficiálne sa klientom splácanie aj trojnásobne predraží. Chyba bola však aj na strane ministerstva financií, ktoré nedomyslelo detaily. Stačilo do zákona zakomponovať, že pokiaľ sa klient po odklade splátok vráti k splácaniu bez problémov, banka mu nebude môcť zdvihnúť úroky na výročie fixácie nad vopred stanovenú limitovanú hranicu.

Štát pravidelne štedro dotuje fungovanie politických strán. Tých, ktoré vo voľbách prekonajú trojpercentnú hranicu.  Tí najúspešnejší sa môžu tešiť.  Získajú aj viac ako 1,7 milióna eur na jedného člena strany. Aktuálne najbohatšou politickou stranou je podľa tohto výpočtu strana OĽaNO. V prepočte na jedného člena strany získali tri volebné obdobia po sebe najviac peňazí.  Nedávnou zmenou zákona si k tomu vládni poslanci zabezpečili aj bonus.  Mininálny dosah kontroly nad hospodárením s financiam získanými za výsledok vo voľbách. Milióny pre úspešných         Objektívne informovaná spoločnosť analyzovala príspevky zo štátneho rozpočtu, v prepočte na počty jednotlivých členov politických strán a hnutí, za uplynulé tri volebné obdobia. Výsledné čísla poskytujú prehľad o tom, koľko financií štát vyplatil v pomere k jedinému členovi strany. V niektorých prípadoch ide o zarážajúce čísla.      Štandardné politické strany zvyknú mať stabilnú členskú základňu v stovkách až tisícoch členov. Následne sa členské príspevky premietnu aj do finančných zdrojov strany. Donedávna však bolo možné založiť stranu s veľmi skromným počtom členov. V prípade ak sa takáto strana počas volieb dostala nad hranicu 3% voličských hlasov, mohla si výrazne finančne prilepšiť príspevkom zo štátneho rozpočtu. A to aj napriek tomu, že sa nedostala do parlamentu. Takáto strana pritom vôbec nemusela požadovať členský príspevok od svojich členov.     V posledných troch volebných obdobiach, štát vyplatil politickým stranám na štátnych príspevkoch spolu až 177 945 194 EUR. (Z toho príspevok za voľby v roku 2020 bol na úrovni 72 305 436 EUR, príspevok vo volebnom roku 2016 predstavoval 57 551 744 EUR a štátny príspevok za voľby z roku 2012 činil 48 088 014 EUR.) Za takú sumu už by sa dalo postaviť niekoľko menších mestských nemocníc. Kde končia milióny?      Jedným z hlavných princípov, prečo štát dotuje politické strany sa zdá byť snaha o zníženie miery politickej korupcie. Pokiaľ úspešné strany získajú dostatok financií na svoje fungovanie zo štátnych zdrojov, mala by sa znížiť potreba strán uchádzať sa o finančné zdroje u štedrých sponzorov. Dá sa teda povedať, že tento systém pomáha jasnejšie definovať finančné zdroje politických strán. Vieme tak jasnejšie určiť odkiaľ milióny na účty jednotlivých strán prišli. Objektívne informovaná spoločnosť však upozorňuje na netransparentnosť ich využívania.       Kde končia štátne peniaze nie je jednoduché zistiť. Peniaze zo štátneho rozpočtu majú slúžiť na zabezpečenie chodu strany. Politické strany síce každý rok zverejňujú výročnú správu s účtovnou závierkou, nikde v nej sa však neuvádza ako presne naložili s finančným príspevkom od štátu. Pri zmienke o nakladaní so štátnym príspevkom stačí len čestne prehlásiť, že nebol použitý v rozpore so zákonom. Zákon stranám neukladá povinnosť zdôvodniť na čo presne bol štátny príspevok použitý a kam konkrétne smerovali štátne peniaze. Bujaré oslavy volebného víťazstva, prenájmy námestí na stretnutia s občanmi alebo demonštrácie môžu byť platené z predchádzajúceho štátneho príspevku. V podstate tak štát bohato dotuje  ďalšiu propagáciu stranám, ktoré sa dostali v predchádzajúcich voľbách nad 3% voličských hlasov. Je však teoreticky možné aj to, že ak by štyria – piati platní členovia strany použili štátny príspevok na dvojtýždňový “snem” v päťhviezdičkovom kongresovom hoteli v lyžiarskom stredisku, či účasť na konferencii v Las Vegas, zákon im to nezakazuje. Dokázať, že na také stretnutia boli využívané peniaze štátu nie je jendnoduché. Po novom to bude ešte ťažšie.       Kým doteraz mala strana povinnosť viesť osobitný účet v Štátnej pokladnici na účel vyplatenia štátnych príspevkov, po novelizácii zákona o politických stranách, ktorá nadobudla účinnosť 1.12.2020 to už neplatí. Podľa koaličných poslancov, vedenie takéhoto účtu predstavovalo pre strany nadmernú administratívnu záťaž bez akejkoľvek pridanej hodnoty. Vládna koalícia preto odhlasovala zrušenie tejto povinnosti.       V nasledujúcich obdobiach tak budú štátne príspevky politickým stranám vyplácané na ich jeden účet zriadený v ktorejkoľvek komerčnej banke. Strany teda nebudú nútené rozlišovať medzi peniazmi na úhradu výdavkov na činnosť strany a ďalšími finančnými zdrojmi. Jasná hranica medzi peniazmi zo štátneho rozpočtu a peniazmi samotnej strany tak bude len ťažko dohľadateľná. Financovanie transparentne a férovo      Ak by sme politickú stranu prirovnali k občianskemu združeniu, ktoré rovnako ako politická strana môže čerpať štátne dotácie, bol by v takto nadobudnutom príjme jeden zásadný rozdiel. Občianske združenia získavajú dotácie na konkrétne projekty a v drvivej väčšine prípadov sa im odporúča aby takto získané dotácie viedli na samostatnom účte vytvorenom konkrétne pre daný projekt. Všetky peniaze, ktoré na účet prídu a z neho aj odídu sú teda jasne zdokumentované. Pritom dotácie pre občianske združenia spravidla nie sú v milionových sumách, tak ako dotácie politických strán. Kritérium ich využitia sa však zdá byť prísnejšie a navyše naviazané na konkrétny účel, ktorého plnenie je zo strany štátu kontrolované. Strany nielen, že nie sú povinné zriadiť a viesť na štátne príspevky transparentný účet, po novom už nemusia mať ani len samostatný účet na tento druh príjmu. Pokiaľ by štát vyžadoval od politických strán transparennosť v nakladaní so štátnymi zdrojmi, logicky by mal vyžadovať a nie rušiť samostatný účet na štátne príspevky, ideálne rovno transparentný. V takom prípade by spôsob dohľadu nad tým ako strany nakladajú so štátnym príspevkom  bol omnoho transparentnejší než kedykoľvek predtým. Reálne totiž štát po voľbách odovzdáva politickým stranám obrovský balík financií. Stane sa tak na základe dostatočného počtu volebných hlasov, ktoré strany získali od občanov. Na oplátku by strana mala férovo a transparentne nakladať so zverenou dôverou voličov a s ňou súvisiacimi financiami od štátu. To sa ale nedeje. Občan nemá možnosť oboznámiť sa s hospodárením politickej strany inak, než raz ročne po zverejnení výročnej správy. Tá však podľa zistení OIS, nedisponuje jasným prehľadom o použití prostriedkov zo štátneho príspevku. Ak vezmeme do úvahy, že celú legislatívu vytvárajú vládnuce politické strany, nie je veľkým prekvapením, že tie sú viac menej benevolentné v otázke transparentosti nakladania so štátnym príspevkom, ktorý im štát poskytuje. Princíp transparentnosti končí pri prehlásení, že štátny príspevok nebol použitý tak ako zákon zakazuje. Pritom práve transparentnosť by mala byť jedným z hlavných kritérií pri nakladaní zo štátnymi príspevkami.  Nižšie uvádzame prehľady štátnych príspevkov pre politické strany za posledné 3 volebné obdobia. Parlamentné voľby 2020 sa konali 29.2.2020 priemerná mesačná mzda v roku 2019 bola 1092 EUR. celkový príspevok štátu politickým stranám: 72 305 436 EUR Prehľad štátnych príspevkov pre politické strany (pozn. sumy sú zaokrúhlené na celé čísla) politická stranapočet hlasovpríspevok od štátu celkompočet členov k 31.12.2019príspevok na jedného členaOĽANO721 16620 708 97245460 199SMER-SD527 17215 303 98014 1361 082SME RODINA237 5317 225 2201 6844 290Kotleba – ĽSNS229 6607 057 72414604 834PS/ Spolu200 7804 272 598715+896 (1611)2 652SaS179 2465 474 19418829 118Za ľudí166 3255 071 5565728 866KDH134 0992 853 6268048355MKO-MKS112 6622 397 4485345 234SNS91 1711 940 1187728251Dobrá voľba88 2201 877 32218710 039 Parlamentné voľby 2016 sa konali 05.3.2016 priemerná mesačná mzda v roku 2015  bola 883 EUR. celkový príspevok štátu politickým stranám: 57 551 744 EUR Prehľad štátnych príspevkov pre politické strany (pozn. sumy sú zaokrúhlené na celé čísla) politická stranapočet hlasovpríspevok od štátu celkompočet členov k 31.12.2015príspevok na jedného členaSmer- SD737 48116 485 27415 8621 039SaS315 5587 056 19415445 819OĽANO287 6117 092 45041 773 112SNS225 3865 569 7166 155581Kotleba – ĽSNS209 7795 188 1369654 043SME RODINA172 8604 218 2665843 653MOST HÍD169 5934 160 5725 414768#SIEŤ146 2053 641 5801 9981 822KDH128 9082 276 51411 180203SMK105 4951 863 04210 075184 Parlamentné voľby 2012 sa konali 10.3.2012 priemerná mesačná mzda v roku 2011  bola 786 eur. celkový príspevok štátu politickým stranám: 48 088 014 EUR Prehľad štátnych príspevkov pre politické strany (pozn. sumy sú zaokrúhlené na celé čísla) politická stranapočet hlasovpríspevok od štátu celkompočet členov k 31.12.2011príspevok na jedného členaSmer- SD1 134 28023 687 72215 8171 497KDH225 3615 051 79414 704343OĽANO218 5374 944 52241 236 130MOST HÍD176 0883 994 2644 642860SDKÚ – DS155 7443 458 8166 481533SaS150 2663 399 70228112 098SNS116 4201 830 1222 412758SMK109 4841 721 07210 950157 Financovanie politických strán zo štátneho rozpočtu podľa zákona O financovaní politických strán zo štátneho rozpočtu sa dozvieme viac v  zákone č. 85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach. Zákon určuje 3 druhy príspevku zo štátneho rozpočtu. Konkrétne ide o: príspevok za hlasy získané vo voľbách – nárok naň vzniká strane, ktorá dosiahla vo voľbách aspoň 3% z odovzdaných platných voličských hlasov, pričom za každý takýto hlas strana zinkasuje sumu v hodnote jedného percenta priemernej mzdy, ktorá v krajine bola evidovaná za uplynulý kalendárny rok.príspevok na činnosť – štát vyplatí strane v sume predstavujúcej rovnakú hodnotu akou je celkový príspevok za hlasy, ktorý strana získala za počet hlasov. Rozdiel je v tom, že ho strana nezíska naraz, ale po častiach spaltných mesačne.príspevok na mandát – závisí od počtu získaných mandátov v NR SR. Prvý až dvadsiaty mandát sa strane premietne v podobe tridsaťnásobku priemernej mzdy evidovanej štatistickým úradom uplynulý kalendárny rok. Dvadsiaty prvý a každý ďalší mandát zarobí strane dvadsaťnásobok priemernej mzdy. Čo so štátnymi peniazmi Podľa zákona môže strana disponovať s príspevkami od štátu len v určitých medziach. Peniaze, ktoré získala za úspech vo voľbách nesmie strana použiť na: pôžičky a úvery fyzickým osobám alebo právnickým osobám,zmluvy o tichom spoločenstve,podnikanie obchodnej spoločnosti, ktorú strana založila alebo sa stala jej jediným spoločníkom,ručenie za záväzky fyzických osôb alebo právnických osôb,darovanie, Na akékoľvek iné aktivity a výdavky, môže strana použiť príspevok zo štátneho rozpočtu. Teoreticky aj na odmeny pre zamestnancov, či vianočnú párty pre členov strany.

Niektorým študentom  opatrenia počas koronakrízy v procese štúdia pomohli, iní na ne doplácajú. Ide hlavne o žiakov a študentov posledných ročníkov základných a stredných škôl. Tí sa v tomto období museli prispôsobiť novému systému hodnotenia ich študijných výsledkov. V niektorých prípadoch však systém zlyhal. Kvalita vzdelania v ďalšom roku klesne Dokazujú to tohtoročné prijímacie skúšky na stredné školy, ktoré povýšili reprezentovanie školy nad vzdelanostnú úroveň žiakov. Štandardné prijímacie konanie na stredné školy nahradil systém výberu študentov na základe referenčných bodov. Tento systém však v mnohých prípadoch môže vyradiť z hry o najprestížnejšie stredné školy tých najlepších žiakov. Rodičia nádejných stredoškolákov tvrdia, že systém nie je nastavený objektívne. Pedagógovia s nimi súhlasia. Príkladom absurdít vo výberovom procese sú gymnáziá. Roky platilo, že sa na gymnázium počas klasického prijímacieho konania dostali tí najlepší žiaci s najlepším študijným priemerom a skvelými výsledkami z prijímacích skúšok. Tento rok sa však výberový proces kvôli koronakríze zmenil. Takzvané referenčné body poskytujú výhodu deťom s rôznym mimoškolským nadaním. Pritom vôbec nemusia patriť k tým najusilovnejším študentom. Hodnotiaci systém berie do úvahy primer známok študentov za posledné tri roky, pričom systém za najlepšie známky pridelí dokopy maximálne 15 bodov čistým jednotkárom. Ďalším bodovacím kritériom je reprezentácia školy, rôzne olympiády, diplom zo súťaže, či rôzne aktivity detí v posledných rokoch základného vzdelávania. Za hodnotný diplom vie nadané dieťa dostať až 50 bodov. Na prvý pohľad sa to zdá byť veľmi dobrý spôsob výberu študentov. Škola si vyberie jednotkárov, ktorí dosiahli 15 bodov za študijné výledky a zároveň 50 za reprezentovanie školy. V praxi to však znamená, že jednotkár, ktorý nikdy nevyhral Hviezdoslavov Kubín, alebo nebol na stupienku víťazov v plaveckej súťaži, bude musieť svoje miesto na gymnáziu prenechať trojkárovi. Ten sa síce učí len priemerne, no jeho  futbalový tím vyhral celoslovenskú futbalovú súťaž. A keďže za reprezentovanie školy sa považuje aj kolektívny šport, je úplne jedno, že tento konkrétny trojkár prečkal celý zápas na striedačke. Stačí, že je členom víťazného tímu. Umelecké súťaže, športové súťaže a športové výkony, ako aj celonárodné a medzinárodné umiestnenia v rôznych typoch reprezentácie školy sa započítavajú do celkového hodnotenia podľa profilácie školy. Pri športovo a umelecky orientovaných školách to má, samozrejme, svoju logiku. Gymnáziá sú však profilované na všeobecné vzdelanie ako také. Pri výbere žiakov sa kládol dôraz vždy na známky a úspešne zvládnuté prijímačky. Mimoškolské aktivity a reprezentácia boli akýmsi doplnkovým bonusom k známkam. Preto systém, ktorý pridelí za známky maximálne 15 bodov a výhru vo volejbalovej súťaži 50 bodov nie je férový voči žiakom, ktorí posledné roky dreli na dobré známky s vidinou štúdia na gymnáziu. V konečnom dôsledku sa tak môže stať, že v budúcom roku budeme mať plné gymnáziá talentovaných športovcov, ktorí ale budú mať problém spĺňať vysoko nastavené nároky na zvládnutie gymnaziálneho učiva. Ak budú chcieť gymnáziá predísť následnému húfnemu prestupovaniu študentov na menej náročné školy, budú musieť kvalitu výučby a nároky na študentov znížiť, čo následne môže znížiť celkovú úroveň takzvaných výberových škôl. Koronavírus preveril aj maturantov. Niektorých potrestal dvakrát.  Po rozčarovaných rodičoch deviatakov, ktorí neuspeli v prijímacom konaní na stredné školy, sa na OIS obrátila aj zúfalá maturantka. Mnohí z jej rovesníkov privítali možnosť nechať si maturitné vysvedčenie vystaviť na základe priemeru dosiahnutých známok zo štúdia. Odpadol im tak stres z maturitných písomiek a ústnych odpovedí. Je tu však úzka skupina maturantov, na ktorých sa táto možnosť nevzťahuje, napriek tomu, že by ju veľmi radi využili.  Jedna zo študentiek sa s nami podelila o svoj príbeh. V školskom roku 2018/19 uspela z celkového počtu 7 maturitných skúšok v šiestich. Bohužiaľ sa jej nepodarilo zdolať písomnú skúšku z matematiky v riadnom, ani v prvom opravnom termíne. Aj napriek tomu, že ju prijali na vysokú školu zameranú na jazyky, kvôli nezvládnutému testu z matematiky, nemohla na školu nastúpiť. V súčastnosti teda nie je ani žiačkou ani študentkou. Zostala evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná s ukončeným len základným vzdelaním. Gymnazistka zdatná v jazykoch si tak nemôže nájsť ani adekvátnu prácu, ani ďalej študovať. Druhý opravný termín pre písomnú časť maturity bol stanovený na 19.3.2020.  V tomto čase už však bola koronakríza v plnej sile a aj náhradný termín stanovený na 2.4.2020 padol. Ďalšia možnosť regulérne zmaturovať sa preložila až na september, teda viac ako rok od pôvodnej maturitnej skúšky. Kým pôvodne mala maturovať v školskom roku 2018/2019, reálne bude maturovať zrejme až v školskom roku 2020/2021, teda nie o jeden, ale o dva študijné ročníky neskôr. Nakoľko epidemiológovia predpokladajú nástup druhej vlny koronavírusu už túto jeseň, je možné, že študentka nezmaturuje ani v septembri. Maturantom, ktorí mali riadne maturovať v tomto roku, ponúklo ministerstvo školstva možnosť zmaturovať na základe spriemerovania známok zo štúdia. Nemuseli sa  obávať maturitných skúšok a už vôbec nie opravných maturít. Neúspešným maturantom z minulého roka však táto možnosť ponúknutá nebola, napriek tomu, že pôvodne mali zložiť písomné maturitné skúšky v rovnakom termíne a z rovnakých testov ako tohtoroční maturanti. Rozhodnutie ministerstva školstva ponechať možnosť maturovať spôsobom spriemerovania známok len pre “prvomaturantov” chápe “opravná maturantka” ako diskriminačné. Paradaoxom je, že rovnako starí študenti, ktorých napríklad v školskom roku 2018/19 nepustili k maturite a museli opakovať ročník, dnes už majú maturitu úspešne za sebou na základe spriemerovaných známok. Ona však túto možnoť nedostala, napriek tomu, že bola v štúdiu úspešnejšia než  študenti opakujúci ročník. Neúspech len v jedinej časti sedemdielnej maturitnej skúšky ju prenasleduje už viac ako rok. A zákaz zmaturovať na základe priemeru známok jej dal ďalšiu facku. Minister škostva sa pri príprave krízového variantu maturít vyjadril, že chce aby do 30. júna zmaturovali všetci maturanti bez rozdielu. Tento rok celkovo úspešne zmaturovalo viac ako 41 000 maturantov. Zdá sa však, že predsalen nezmaturovali všetci, tak ako minister prisľúbil. V systéme zostali vysieť tí maturanti, na ktorých sa pravidlá tohtoročných maturít nevzťahujú, a to aj napriek tomu, že ak by do maturitných skúšok nezasiahol koronavírus, absolvovali by maturitu za rovnakých podmienok ako tohtoroční maturanti. Ukrivdení študenti si vytvorili petíciu za možnosť zmaturovať v tomto školskom roku, obrátili sa na Štátnu školskú inšpekciu, ministra školstva, dokonca aj na ministerku Remišovú. Zatiaľ bez odozvy. Jediná odpoveď z ministerstva školstva je, že “legislatívno-právna sekcia toto neumožnila keďže by išlo o retroaktívne uplatňovanie právnych predpisov (teda spätné menenie podmienok minuloročnej maturity) a to nie je možné.” Školstvo sa bude z krízy spamätávať dlho Krízová situácia priniesla do školstva krízové riešenia. Zdá sa však, že nezohľadnili všetky faktory vplývajúce na kvalitu štúdia a ďalší rozvoj študentov. Či už ide o novoprijatých stredoškolákov, alebo maturantov bez možnosti maturovať rovnako ako ich spolužiaci, všetci sa budú musieť popasovať s následkami krízových opatrení, ktoré budú mať vplyv nie len na nich, ale aj na celkovú kvalitu školstva.

Podmienky tendra nastavil bývalý technický riaditeľ víťaznej firmy! A to nie je jediný problém súťaže na opravu plavebných komôr za 180 miliónov eur. Vodohospodársku výstavbu a Metrostav spája okrem 180 miliónovej zmluvy na opravu gabčíkovských plavebných komôr aj spoločný technický riaditeľ. V procese tendra „Inovácia a modernizácia plavebných komôr pre zvýšenie bezpečnosti a intenzity vodnej dopravy na vodnom diele Gabčíkovo” bolo podľa zistení OIS pochybení viacero. To, že sa všetky udiali pod dohľadom Úradu pre verejné obstarávanie, zrejme nebude náhoda. Technický riaditeľ vodohospodárov so skvelým “backgroundom” Dušan Voleský je dlhoročný topmanažér významných firiem. V Metrostave pracoval od roku 1995. Po čase sa z neho stal výrobno-technický riaditeľ a zároveň aj zástupca generálneho riaditeľa. V roku 2016 však prešiel od stavebníctva k vodohospodárstvu. Vymenil firmy. A z riaditeľa Metrostavu sa stal technicko-výrobný riaditeľ Vodohospodárskej výstavby (VV).  Na Vodohospodársku výstavbu nastúpil krátko po tom, čo bol do funkcie generálneho riaditeľa menovaný Daniel Kvocera. Ten kvôli Voleského obsadeniu funkcie nechal zmeniť dovtedajšiu organizačnú štruktúru podniku.      Vodohospodári v týchto dňoch pracujú na dlhodobo plánovanej oprave plavebných komôr. Tu sa ale vynárajú podozrenia, či sa o víťazovi tendra nerozhodlo už  Voleského obsadením pozície technického riaditeľa VV. Táto pracovná pozícia je totiž priamo zodpovedná za zostavovanie súťažných podmienok pre technické tendre súvisiace s vodnými dielami. Tender za 180 miliónov eur tak priamo podliehal zodpovednosti a kompetenciám technického riaditeľa. Okrem iného tým, že, spolu s dnes už odvolaným grenerálnym riaditeľom Danielom Kvocerom, Voleský osobne schvaľoval súťažné podmienky predložené v tendri. V takom prípade jeho účasť na tendri za milióny eur znamená obrovský konflikt záujmov. Najmä preto, že súťaž vyhrala práve jeho materská firma – Metostav. Paradoxne, aj keď nepredložila najlacnejšiu ponuku. Najlacnejší dodávateľ vyradený z tedra, UVO podporil vodohospodárov Denník N priniesol informáciu, že ide o rožňavskú spoločnosť Energyco (https://dennikn.sk/1367531/vodohospodari-podpisali-150-milionovy-tender-ujde-sa-z-neho-aj-bonulu/) Jej riaditeľ, Arnold Bányász, tvrdí, že Energyco v tendri ponúkla nižšiu sumu než bola maximálna stanovená hodnota zákazky.  Energyco pritom v informáciách o vyhodnocovaní ponúk tendra vôbec nefiguruje. VV ju vylúčila ešte skôr ako súboj o zákazku začal. Vraj nedodala potrebné referencie. Šlo predovšetkým o predošlú skúsenosť s realizáciou diela podobného rozsahu na rieke s hodnotou priemerného ročného prietoku minimálne 1 500 m3/s. Spoločnosť Energyco sa voči roznodnutiu ohradila, no VV v ňom podržal Úrad pre verejné obstarávanie. Poškodené Energyco sa teda obrátilo na súd a o ďalšom postupe tendra sa ešte bude rozhodovať. Ďalšie množstvo pochybnosti stámiliónového tendra V tendri na opravu gabčíkovských komôr súťažili dovedna 4 firmy. Ako sme už uviedli, spoločnosť Energyco dostala stopku ešte pred samotným súbojom o zákazku. Ďalšími spoločnosťami boli výherný Metrostav, druhý v poradí – konzorcium Züblin a Steel OK, a na treťom mieste Združenie Gabčíkovo. Všetky s veľmi tesným rozdielom v predložených  cenových ponukách. Pochybnosti o správnosti stámiliónovej súťaže však nenaznačuje len vylúčenie Energyca, ale aj rad ďalších nezrovnalostí v tendri, ktoré vyvolávajú otázky o celom jeho priebehu:  Pochybnosť 1 Úradu pre verejné obstarávanie sa ozvala spoločnosť, CED Consulting (súčasť Združenia Gabčíkovo). Pár dní po zverejnení výsledkov tendra namietali zvýhodňovanie spoločnosti Metrostav zadávateľom súťaže Vodohospodárskou výstavbou.  OIS adresovalo Úradu pre verejné obstarávanie otázky ohľadom doručených námietok voči priebehu tendra. ÚVO na otázky odmietlo odpovedať. Na opätovnú žiadosť o informácie k tendru, neodpísali vôbec.  Pochybnosť 2 Ďalšou pochybnosťou súťaže bol opäť podnet na ÚVO – tentoraz od spoločnosti URFA SK, s.r.o. OIS disponuje dokumentom, podľa ktorého firma URFA SK,s.r.o. napadla Vodohospodársku výstavbu, že z tendra nevylúčila spoločnosť Züblin. A to aj napriek tomu, že nesplnila podmienku prietoku zo zákazky v minulosti. Súťaž požadovala referenciu o vodnej stavbe na toku s prietokom minimálne 1500 m3/s. Züblin to síce deklaroval, no podľa URFA SK s.r.o, ich referencia mohla byť  LEN na úrovni 1200 m3/s. OIS má k dispozícii dokument priamo z Nemecka, že požadovaný prietok  v dotknutej oblasti v čase, keď Züblin pracoval na zákazke, ktorú použil ako referenciu pre tender, rozhodne nedosahoval predpísanú hodnotu. To sa dá pritom jednoducho overiť aj prostredníctvom internetu. Pochybnosť 3 Do tretice ďalšia pochybnosť smerujúca opäť k víťazovi tendra – spoločnosti Metrostav. Pri obdobných  miliónových súťažiach sa štandardne vyžaduje 5 ročná referencia. A teda, že vybraná spoločnosť v posledných piatich rokoch realizovala podobné dielo, o aké sa v aktuálnom tendri uchádza. Vodohospodárska výstavba však lehotu v zadávacích podmienkach tendra predĺžila z 5 na 7 rokov. Ak by tak neurobili,  Metrostav by sa súťaže nemohol zúčastniť. Referencia, ktorú dodali, bola stará takmer 7 rokov. Rovnako, ako lehota, ktorú stanovila VV pre vyžadované referencie. Ohrozené eurofondy Výsledkom tohto nejasného tendra môže byť strata eurofondov, ktoré Slovenskej republike vyčlenila Európska únia na opravu gabčíkovských komôr. Pri tzv. eurofondových zákazkách, kontrolné orgány podrobne skúmajú charakter stanovených podmienok, ako aj ich splnenie uchádzačmi. Množstvo nejasností a pochybení, ktoré sprevádzajú jeden z najväčších slovenských tendrov uplynulých rokov, môže ohroziť prefinancovanie celého projektu v hodnote takmer 123 miliónov z eurodotácie.  ÚVO mlčí a nekoná  Množstvo faktov v tomto prípade poukazuje na prinajmenšom zvláštne konanie Úradu pre verejné obstarávanie. Zatiaľ čo aj v menej nákladných tendroch a aj pri najmenších podozreniach začína Úrad konanie ex offo, teda bez priameho podnetu, pochybnosti okolo stámilionového tendra na opravu gabčíkovských komôr zdá sa vôbec nerieši. Naše konštatovanie vyplýva z nekomunikácie samotného ÚVO, ktorý aj napriek opakovaným otázkam, OIS neposkytol žiadne informácie o prešetrovaní podnetov súvisiacich s tendrom.   Zo všetkých získaných informácií sa zdá, že tender bol ušitý na mieru Metrostavu. Pokiaľ by bola každá ponuka predložené v tendri strihaná podľa rovnakého metra, Energyco by muselo v súťaži zostať, a teda by zrejme vyhralo. Ak spoločnosť Energyco bola z tendra vylúčená pre nepostačujúcu podmienku prietoku, potom aj ďalší účastník tendra, ktorý nesplnil rovnakú podmienku mal byť z tendra tiež vylúčený. VV však  úmyselne vylúčila len ponuku, ktorá bola lacnejšia než ponuka Metrostavu. Ak by pri celkovom počte štyroch zúčastnených adeptov v tendri vylúčili ešte ďalšieho účastníka, v tendri by zostali len dvaja uchádzači. Tí by museli podrobnejšie vysvetľovať ponúknuté ceny, alebo by celý tendrer mohol padnúť pre nízky počet záujemcov. Pre VV, v ktorej parametre tendra zadával bývalý riaditeľ Metrostavu, bolo teda ideálne ponechať troch účastníkov a zbaviť sa len toho, ktorý sa im do precízne pripravenej súťaže nehodil. Metrostav tak vyhral tender, napriek tomu, že jeho cenová ponuka bola omnoho vyššia než maximálna hodnota zákazky stanovená Vodohospodárskou výstavbou.  Aby sme získali komplexnú informáciu o situácii, v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám, sme sa pýtali priamo ÚVO na námietky a podnety, ktoré boli podané k predmetnému tendru. Či sa nimi úrad zaoberal, ako dôsledne a s akým výsledkom sme sa nedozvedeli. Z ÚVO nám odpísali, že nám nič vysvetľovať nemusia. Na opätovnú žiadosť o vysvetlenie, asi pre istotu, neodpovedali vôbec.  Kamarát na dosah Úrad pre verejné obstarávanie vedie Miroslav Hlivák. Šéfa úradu, rovnako ako séfa vodohospodárov posunul do funkcie MOST HÍD. V oboch prípadoch ide o politických nominantov a blízkych známych.  Podľa informácií OIS, šéf ÚVO Hlivák udržiava priateľský vzťah s dnes už odvolaným generálnym riaditeľom Danielom Kvocerom. O tom svedčí aj jeho prítomnosť na Kvocerovej narodeninovej oslave vo februári 2018. V tomto období bol už tender na opravu gabčíkovských komôr v plnom prúde pod dohľadom trojice: Kvocera, Voleský a Hlivák. Vzhľadom na získané informácie má OIS podozrenie, že došlo ku plánovanej manipulácii jedného z najdrahších tendrov v histórii. Množstvo a závažnosť pochybení, ktoré tento tender sprevádzajú sú obrovským rizikom pre čerpanie eurodotácie, na ktorú sa pri prestavbe plavebných komôr VV spolieha. Pri takomto rozsahu pochybností je veľmi pravdepodobné, že   zdroje na opravu komôr sa nakoniec budú musieť vrátiť tam odkiaľ prišli. Z dôvodu množstva nejasností sprevádzajúcich tento tender, OIS predloží  podrobne vypracované trestného oznámenie príslušným orgánom a zároveň o tejto kauze upovedomí aj ministerstvo životného prostredia, ktoré je zriaďovateľom štáteho podniku Vodohospodárska výstavba.

Suma stavby tunela popod Vodné dielo Gabčíkovo desaťnásobne prerástla pôvodný finančný limit.  Z očakávaných 2,3 milionov sa vyšvihla na takmer 25 milionov. Hodnotu tunelovania stanovila firma Valeriána Horvátha obvineného v kauze Branisko. Sedemnásteho júna 2019, dnes už bývalý, minister životného prostredia Lászlo Solymos spolu s generálnym riaditeľom Vodohospodárskej výstavby Danielom Kvocerom, ohlásili prevratné riešenie dopravnej situácie na Dunaji. Dopravné problémy Žitného ostrova má vyriešiť tunel popod Dunaj. Pri tomto riešení však vzniká zopár otázok. Napríklad, prečo jeho cena za 4 roky vzrástla o viac ako 23 milonov eur? Kým v roku 2015 rátali s  tunelom za 2,3 mil. eur, teraz už má stáť 25 milionov. „Celá prestavba aj s výjazdovými komunikáciami, vetraním a osvetlením by vyšla na 2,3 milióna eur. A dnes by už mohol slúžiť pre osobné autá, nižšie dodávky či sanitky pre bezpečnú prepravu bez ohľadu na poveternostné podmienky,“ uviedol exminister Jósef Nagy v roku 2015 pre Nový čas.Tieto tvrdenia vehementne podporoval v tom čase radový poslanec MOSTu HÍD Árpád Érsek. Dnes je ministrom dopravy a jeho rezort sa spolupodieľa na pláne pretunelovania Dunaja. Po tom, čo envirorezortu začal šéfovať Lászlo Solymos, pôvodná cena tunela značne vzrástla. Solymos v novembri 2017 už totiž tvrdil, že tunel je hodný 25 milionov. „Predbežne odhadované náklady môžme vyčísliť do 20 milionov eur,“ V roku 2019 minister pridáva ďalších 5 milionov potrebných na prestavbu priepustov pod Dunajom: “Ako informovalo ministerstvo životného prostredia, verejné obstarávanie na prebudovanie priepustu v štvrtom kilometri prívodného kanála Vodného diela Gabčíkovo ráta so sumou 25 miliónov eur.” uviedol v júni 2019 minister na margo predpokladanej ceny prestavby. Desaťnásobne vyššia suma nad pôvodné očakávanie Keďže priepastný rozdiel medzi pôvodnou predstavou o sume výstavby tunela a realitou nikdy nikto nevysvetlil, Objektívne informovaná spoločnosť sa s otázkou obrátila priamo na kompetentných. Od vodohospodárov sme sa dozvedeli, že podľa štúdie uskutočniteľnosti firmy Basler§Hofmann Slovakia s.r.o.  z roku 2017 boli investičné náklady na realizáciu predmetu zákazky odhadované v rozmedzí  od 13 mil. eur do 20 mil. eur, a to v závislosti od posudzovanej varianty realizácie. Zvláštne pôsobí obhajoba vodohospodárov, že odhadované investičné náklady boli určené bez podrobnej diagnostiky a prieskumov v lokalite realizácie. Definitívnu cenu určili až keď zistili potrebný rozsah rekonštrukcie priepustov na dopravné tunely na základe ďalších stupňov projektovej dokumentácie a vykonania podrobných prieskumných prác. Na stanovenie predpokladanej hodnoty zákazky bola podľa štátneho podniku vypracovaná dokumentácia stavebného zámeru, ktorú podrobne posudzovalo Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky. Rovnaké ministerstvo, ktorému dnes šéfuje minister Érsek. Ten Érsek, ktorý svojho času  spolu s exministrom Nagyom videl tunel pod vodným dielom ako najlacnejšiu alternatívu riešenia dopravnej situácie. Dnes to už ale neplatí.  Érsekov rezort vydal Protokol o štátnej expertíze, ktorý záväzne stanovil predpokladanú hodnotu zákazky vo výške 24 341 529,00 eur bez DPH. Vodohospodári podporení rezortom dopravy obhajujú navýšenie sumy za výstavbu tunela po svojom: “Predpokladaná hodnota zákazky bola stanovená tak, aby reflektovala všetky ekonomicky oprávnené náklady na realizáciu predmetu zákazky a primeraný zisk víťazného uchádzača.” píše sa v stanovisku Vodohospodárskej výstavby. Nakoľko ide o zákazku v cenovej hladine takmer 25 milionov eur, ktorú VV plánuje, podľa slov gererálneho riaditeľa Kvoceru, financovať z vlastných zdrojov, zaujímalo nás, či si hodnotu zákazky nechali vodohospodári overiť aj Útvarom hodnoty za peniaze na Ministerstve financií SR. Prekvapilo nás, že Útvar hodnoty za peniaze zákazku v takej vysokej sume vôbec nepreveroval. Z odpovede Útvaru vyplynulo, že “Útvaru hodnoty za peniaze neboli predložené žiadne dokumenty k predmetnému investičnému projektu vo veci schválenia investičného projektu.”Zároveň však uviedli, že ministri majú povinnosť posúvať im na preverenie zákazky v danej oblasti až nad 40 milionov eur. Ide však o zákazku, ktorej pôvodná odhadovaná suma bola len 2,3 miliona, následne stúpla na 20 milionov a potom na 25 milionov. Nechať ju transparentne posúdiť Útvarom hodnoty za peniaze, by zo strany MŽP SR bolo minimálne prejavom dobrej vôle a snahy o maximálnu hospodárnosť. Kontroverzná štúdia od dodávateľa obvineného v kauze Branisko Minister Solymos sa pri realizácii tunela odvoláva na štúdiu uskutočniteľnosti “Prebudovanie časti priepustu v km 4.0 pod prívodným kanálom VDG pre cestnú dopravu” z roku 2017. Spomínaná štúdia však zrejme nezohľadňuje dopravu väčších automobilov, napríklad obecného autobusu, hospodárskych strojov, či sanitky. Kontroverzná štúdia, na základe ktorej sa má stavať tunel popod vodné dielo, má ešte kontroverznejšieho zhotoviteľa. Rezort životného prostredia si ju totiž objednal vo firme Basler§Hofmann Slovakia s.r.o. Jej konateľom je stále Valerián Horvath, známy z kauzy vytunelovania Braniska. Horvath je v tejto kauze obvinený a jeho právnym zástupcom je bývalý šéf SIS Vladimír Mitro. Zaujimavosťou je aj fakt, že centrálny register zmlúv neeviduje žiadnu zmluvu z roku 2017 medzi firmou Basler & Hofmann Slovakia a vodohospodármi, ani rezortom životného prostredia. Jediná zmluva s touto firmou bola uzavretá 17.6.2019, teda v deň, keď Solymos s Kvocerom pred médiami prisľúbili výstavbu tunela. Hodnota zákazky je 180 000 eur a jej predmetom je “Vypracovanie projektových dokumentácií inžinierskych stavieb.” K akému objektu sa  zmluva viaže sa ale nikde v zmluve neuvádza.  Realita podľa Výskumného ústavu dopravného Okrem štúdie od komerčnej firmy poznačenej kauzou Branisko, ale existuje aj štúdia Výskumného ústavu dopravného, ktorá neodporúča prebudovanie priepustov na tunel. Podľa nej by riziká prevýšili výhody tohto riešenia. Ide hlavne o riziko z ohrozenia Žitného ostrova, kontaminácie vody a samotnej bezpečnosti vodného diela ako aj ľudí, ktorí by tunel využívali. Záchranné zložky so svojimi štandardne veľkými vozidlami by totiž,  v  prípade potreby, tunelom nedokázali prejsť.  Rovnako tak by ním neprešli ani väčšie osobné autá či dodávky a už vôbec nie obecný autobus. Štúdia zároveň hovorí, že ročné náklady na bežnú prevádzku jednorúrového tunela sa pohybujú na úrovni 550 000 eur. Pri dvoch rúrach by teda šlo o 1,1 miliona eur ročne len na základnú údržbu dvojrúrového tunela. Celkovo by tak tunel stál 25 milionov vo výstavbe a ďalších 1,1 miliona za údržbu každý rok. Nehovoriac o tom, že popri prevádzke tunela musí byť stále zachovaná aj prevádzka kompy minimálne pre potreby vozidiel, ktoré sa do tunela jednoducho nezmestia. Napriek tomu, že tento fakt vodohospodári neradi priznávajú, v rovnaký deň (24.6.2019) kedy vyhlásili tender na prebudovanie tunela, vyhlásili tiež tender na obstaranie novej kompy. To len potvrdzuje fakt, že kompa, nech už bude akákoľvek, bude musieť premávať ďalej. Zastavené obstarávanie a výkup pozemkov Ešte v ten istý týždeň, keď exminister Solymos s generálnym riaditeľom Kvocerom ohlásili výstavbu tunela, sa vo Vestníku verejného obstarávania  objavilo oznámenie o vyhlásení obstarávania na dodávateľa tejto zákazky s lehotou predkladania cenových ponúk do 16.8.2019. Ako hlavné kritérium výberu realizátora je pritom uvedená cena realizácie. Pričom zákazka tohto typu a obtiažnosti by mala brať dôraz hlavne na bezpečnosť finálneho riešenia. Akí realizátori sa do súťaže o stavbu za 25 milionov prihlásili nie je známe, keďže súťaž stále nie je ukončená. Úrad verejného obstarávania totiž len 2 týždne pred termínom pôvodnej lehoty predkladania ponúk obstarávanie zastavil na základe bližšie nešpecifikovanej námietky jedného z uchádzačov. Vodohospodársku výstavbu, š.p. sme oslovili s otázkami ohľadne priebehu obstarávania ako aj predpokladaných termínov začiatku i ukončenia realizácie tunela. Z informácií, ktoré nám poskytli vyplýva, že sami vodohospodári netušia v akom termíne by s prestavbou priepustu začali, ani kedy skončia. Nemajú totiž jasno v tom, kedy ÚVO znova spustí obstarávanie.  Napriek mnohým nejasnostiam vznikajúcim pri výstavbe tunela, vodohospodári už realizovali výkup pozemkov potrebných pre prebudovanie priepustov. Podľa našich informácií, niektoré z pozemkov boli dokonca vyvlastnené. Priemerná cena vykúpených pozemkov má byť okolo 23 až 25 eur za meter štvorcový. V prípade ak sa teda tunel nikdy nepostaví, vodohospodárom zostanú prebytočné pozemky, ktoré v príhodnom čase môžu znova rozpredať, avšak už za podstatne odlišnú cenu. Ako potvrdzujú aj dlhoročný odborníci v oblasti vodohospodárstva, výstavba tunela pod vodným dielom bola vždy len politickým marketingovým ťahom, nie realitou. Ak by mal popod vodné dielo viesť dopravný tunel, muselo by sa s ním rátať už pri príprave vodného diela. O kauze si môžete prečítať aj tu: https://doma.markiza.sk/clanok/1989275-stavba-tunela-popod-vodne-dielo-gabcikovo-je-v-nedohladne https://www.webnoviny.sk/nasadoprava/naklady-na-stavbu-tunela-pod-vodnym-dielom-gabcikovo-vzrastli-z-dvoch-na-25-milionov-eur/

Objektívne informovaná spoločnosť (OIS) sa ostro dištancuje od tvrdení košického župana Rastislava Trnku, že proti nemu vedieme cielenú diskreditačnú kampaň. Cieľom OIS nikdy nebolo kohokoľvek, akýmkoľvek spôsobom diskreditovať! OIS znova prízvukuje, že skúmalo financovanie predvolebných kampaní všetkých županov. A teda nie len kampane pána Trnku. Na základe zistených nejasností na jeho stále zverejnenom transparentnom účte, ako aj vo verejne dostupných finančných záznamoch jeho firmy PM 4U, sme pána Trnku vyzvali aby vysvetlil pôvod 65 000 eur, ktoré sám sebe vložil na transparentný účet. Rovnako tak sme vyzvali aj firmy T-Systems Slovakia a UNI s.r.o. aby potvrdili, alebo vyvrátili obchodný vzťah s firmou PM 4U. Nikto z nich nebol doteraz ochotný na naše otázky odpovedať. Aj preto sme sa s našim podaním obrátili na políciu a prokuratúru. Až po tomto kroku a následnom záujme médií sa všetci zúčastnení začali vyjadrovať. Ich argumenty bohužiaľ opäť nespočívajú vo vysvetlení podozrivých prevodov, ale len v arogantnom osočovaní. Faktom ale je, že ani my, ani novinári sa doteraz nedočkali odpovede na otázku odkiaľ vzal pán Trnka 65 000 eur, ktoré sám sebe vložil na transparentný účet. A to aj napriek tomu, že Rastislav Trnka už do svojej predvolebnej kampane vstupoval pod heslom transparentnosti a prísľubu, že sa ako župan bude správať absolútne transparentne. „Veľa času sme strávili medzi ľuďmi a bolo jasné, že nie sú spokojní. To, že ich druhá strana ignorovala, je len výsledkom štýlu jej politiky. Musí sa to robiť inak, transparentne. Urobím všetko pre to, aby som župu v tomto duchu viedol celých päť rokov.“ (Rastislav Trnka. zdroj: https://kosice.korzar.sme.sk/c/20689116/volby-do-vuc-2017-trnka-je-priam-nemozne-so-smerom-spolupracovat.html) Zároveň upozorňujeme na fakt, že komunikácia všetkých županov na tému ich transparentných účtov nie je  v poriadku. Tieto účty vo väčšine prípadov už nie sú dohľadateľné a župani sa k nim odmietanú vyjadrovať s odôvodnením, že šlo o záležitosti predchádzajúce ich zvoleniu do funkcie. Argumentujú, že v tom čase ešte neboli osobami povinnými odpovedať na otázky v zmysle infozákona. Snahou OIS do budúcna preto bude iniciovať úpravu legislatívy. Budeme žiadať, aby transparentné účty neboli len PR voľbou, ale legislatívnou nutnosťou pre každého kandidáta na post župana, primátora alebo starostu obce.  Ak majú byť transparentné účty skutočne transparentné a plniť svoj prioritný účel,  musia byť dohľadateľné počas celého funkčného obdobia verejných činiteľov a minimálne ďalší rok po jeho skončení. Len tak bude možné predísť podobným podozreniam, aké momentálne padajú na župana Rastislava Trnku. Objektívne informovaná spoločnosť, je nezávislé a apolitické združenie, ktorá nemá nič spoločné so žiadnou politickou stranou, ako to tvrdí pán Trnka v zúfalej snahe očistiť svoje meno. Dištancujeme sa preto od akýchkoľvek konštrukcií a štvavých vyjadrení Rastislava Trnku na našu objektivitu. V záujme zachovania jeho vlastnej transparentnosti,  preto verejne vyzývame predsedu KSK Rastislava Trnku, aby zverejnil a verejnosti ukázal výpisy z účtu firmy PM 4U. Veríme, že tak urobí, pretože, pokiaľ má čisté svedomie, nemá čo skrývať…

Teší nás, že košický župan Rastislav Trnka sa konečne rozhýbal a zareagoval na iniciatívu občianskeho združenia Objektívne informovaná spoločnosť. Ani napriek opakovaným snahám OIS doteraz nebol nijakým spôsobom ochotný vysvetliť financovanie svojej predvolebnej kampane. V tej podľa verejne dostupných zdrojov nepostupoval podľa zákona, na základe čoho OIS podalo podnet na prokuratúru a Národnú kriminálnu agentúru. Trestné oznámenie zo strany pána Trnku považujeme iba za jeho zúfalý krok v snahe prekryť svoje pochybenia, ktorých sa mal dopustiť ešte pred začiatkom výkonu svojej funkcie. Svoj čas a energiu by mal župan radšej sústrediť na vysvetlenie záhadných prevodov na svojom predvolebnom transparentnom účte – nie nám, ale v prvom rade občanom a svojim voličom. Veríme, že nezávislé vyšetrovanie polície pod dohľadom prokuratúry potvrdí naše podozrenia a prinesie dôkazy, ktoré pán Trnka tak vehementne požaduje.  Zároveň veríme aj v to, že policajný vyšetrovateľ bude dostatočnou autoritou pre pána Trnku na to, aby mu odpovedal na položené otázky.   Na margo trestného oznámenia zo strany košického župana voči OIS: Objektívne informovaná spoločnosť sa pozrela na transparentné účty všetkých predsedov samosprávnych krajov na Slovensku. Jediným stále dostupným transparentným účtom bol práve účet župana Rastislava Trnku. Po jeho bližšej analýze a na základe získaných informácií sme dospeli k záverom uvedeným v podnete adresovanom polícii a prokuratúre.  Objektívne informovaná spoločnosť je nezávislé a apolitické združenie, ktorá nemá nič spoločné zo žiadnou politickou stranou. Dištancujeme sa preto od akýchkoľvek konštrukcií a zúfalých vyjadrení Rastislava Trnku, nech je v Paríži, Londýne, Bruseli, či Košiciach.

Krátenie dane a poistného, legalizácia príjmov z trestnej činnosti, porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a korupcia. Takto pôsobí spolupráca medzi košickým županom Rastislavom Trnkom a firmami T-Systems Slovakia s.r.o. a UNI s.r.o. V čase predvolebnej kampane do župných volieb 2017 vložil Trnka sám sebe na transparentný účet 65 000 eur v období od mája 2018 do februára 2018. Keď sa Objektívne informovaná spoločnosť (OIS) pred časom pýtala župana na pôvod peňazí, odmietol odpovedať. Podľa zákona, v čase volieb nebol ešte verejným funkcionárom, a teda osobou povinnou odpovedať na otázky tohto druhu.  Z verejne dostupných zdrojov sa však dá zistiť, že poslanci zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja, ku ktorým Trnka patril pred nástupom do funkcie, poberali v roku 2017 odmenu okolo 365 eur mesačne. Okrem poslancovania však Trnka figuruje v danom období aj ako konateľ spoločnosti PM 4U s.r.o. V oficiálnom životopise župana zverejnenom na webstránke VUC dokonca uvádza, že v tejto spoločnosti pôsobí ako výkonný riaditeľ od roku 2012 po súčasnosť, a to aj napriek tomu,že dokumenty o nezlučiteľnosti fukcií hovoria o tom, že spĺňa všetky podmienky nezlučiteľnosti a nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť ani iné zamestnanie. Ako podnikateľ však Trnka nikdy nebol príliš úspešný.  PM 4U podľa finstatu vykazovala  od svojho vzniku nulové tržby. Výnimočne sa Trnkovi v biznise podarilo uspieť len v rokoch 2016-2017, teda počas trvania predvolebnej kampane. Vtedy PM 4U vykázala tržby 42 374 eur v roku 2016 a presne tú istú sumu vykázala aj v roku 2017. Za náhlym úspechom firmy má stáť spolupráca so spoločnosťou T-Systems Slovakia s.r.o. a košickými pekárnikmi UNI spol. s r.o. Obe firmy dosahujú miliónové tržby. Preto pôsobí zvláštne, že si obe stabilné firmy objednajú služby u firmy, ktorá je permanentne na nule. Dokonca nemá ani vlastnú webstránku, na ktorej by sa prezentovala. Podľa informácií OIS si obe firmy u PM 4U objednali fiktívne služby, za ktoré PM 4U zinkasovala financie neskôr použité na Trnkovu kampaň. Peniaze, ktoré obe spoločnosti platili PM 4U s.r.o. si mal Trnka vyberať v hotovosti a následne vkladať na vlastný súkromný účet. Odtiaľ peniaze putovali bezhotovostným vkladom na Trnkov predvolebný  transparetný účet s názovom Rasťo Trnka. Spoločnosti T-Systems Slovakia a UNI spol. s r.o. si tak mohli  znížiť základ dane, keďže týmto spôsobom vyplatili spoločnosti PM 4U  tisíce eur za služby, ktoré T-Systems ani UNI spol. s r.o. nepotrebovali, a ktoré, podľa informácií OIS, Trnkova firma ani nevedela vykonať. V ekonomickej terminológii si teda obe spoločnosti optimalizovali svoj daňový základ výdavkom, ktorý nebol k ich podnikaniu potrebný a s podnikaním firiem nijako nesúvisel, čo bolo pre ne mimoriadne výhodné.  Trnka zas týmto spôsobom získal potrebné peniaze na svoju kampaň. Keď sme sa košického župana pýtali na pôvod peňazí, ktoré sám sebe vkladal na transparentný účet, odmietol odpovedať. OIS sa teda s otázkami ohľadne spolupráce s firmou Rastislava Trnku obrátila na spoločnosti T-Systems Slovakia a UNI spol. s r.o. Ani jedna sa k danej téme nevyjadrila. Aké služby si u Trnku objednali, akým spôsobom boli dodané a či vôbec, sme sa  nedozvedeli. Zdá sa teda, že Trnkov transparentný účet transparentne dokazuje pranie špinaných peňazí. Keďže v čase kampane bol Trnka súkromnou osobou a nie verejným činiteľom, ani dnes, ako predseda VUC sa podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám nemusí vyjadriť k téme, ktorá priamo ukazuje na charakter človeka predsedajúceho vyššiemu územnému celku. Trnasparentnosť financovania predvolebných kampaní má teda značné limity, ak predsedovia vyšších územných celkov nemusia spätne vysvetliť pochybnosti, ktoré vznikli pri financovaní ich kampaní.

V predvolebnom boji o post županov viacerí kandidáti stavili na  kartu transparentnosti. Zriadili si transparentné účty, aby mala verejnosť prehľad o financovaní ich kampaní. Tieto účty sa dnes už nedajú nájsť. Na stránke ministerstva vnútra síce svietia adresy ich webových sídiel, tie sú však prázdne. Len účet košického župana je aktívny a vykazuje podivné transakcie. Keďže majitelia by mali mať k dispozícii potrebné záznamy aj po expirácii účtov, s otázkami ohľadne financovania kampaní sa Objektívne informovaná spoločnosť (OIS) obrátila priamo na županov. Odpovede z ich úradov boli takmer totožné: “Nakoľko moja kampaň nebola financovaná z verejných zdrojov a nevzťahuje sa na ňu ustanovenie §2 ods.1 zákona 211/2000 Z.z., a teda nie som „povinnou osobou“ v zmysle infozákona predmetné informácie poskytnúť,” uviedol predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba. Zároveň však dodal, že si ctí transparentnosť. Sľúbil preto, že v priebehu pár dní poskytne všetky informácie. Na splnenie jeho sľubu čakáme už dva mesiace. Rovnako aj na informácie od predsedkyňe Žilinského samosprávneho kraja, Eriky Jurínovej, a predsedu Trnavského samosprávneho kraja, Jozefa Viskupiča. Aj oni chceli sprístupniť informácie o financovaní kampaní. Odpovede stále neprišli. Trenčiansky samosprávny kraj na otázky neodpovedal vôbec. Keďže kandidáti na post predsedov samosprávnych krajov sa po zvolení stávajú verejnými funkcionármi, aj financovanie ich volebných kampaní by malo byť  transparentné, čo momentálne nie je. Zavedenie transparentných účtov by malo byť jasne definované legislatívne ako nutnosť, nie ako možnosť pre každého kandidáta. Rovnako tak, by tieto účty mali byť dohľadateľné počas celého funkčného obdobia župana a minimálne ďalší rok po skončení funkcie. Pre ešte väčšiu transparentnosť týchto účtov, by pri vyšších vkladoch malo byť vyžadované prehlásenie o tom, že vkladané peniaze nepochádzajú z trestnej činnosti. Zabráni sa tak zbytočným podozreniam, ako napríklad v prípade košického župana Rastislava Trnku. Transparentný účet vedený pod názvom Rasťo Trnka je stále aktívny. Zaujímavosťou účtu  je, že väčšinu vkladov urobil samotný Trnka. Spolu vložil sám sebe na účet rovných 65 000 eur v období od mája 2017 do februára 2018. Ďalších 19 750 eur vložilo 9 iných osôb. Vklad Trnku do kampane niekoľko násobne prevýšil vklady sponzorov. Zaujímalo nás teda odkiaľ mal radový mestský poslanec toľko financií na kampaň. V majetkovom priznaní za roky 2016 a  2017  uvádza príjem spolu 70 665 eur. Poslanci zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja pritom podľa zverejnených informácií poberali v roku 2017 odmenu okolo 365 eur mesačne. Okrem poslancovania, sa Trnka venoval aj podnikaniu. V oficiálnom životopise predsedu kraja na stránke www.web.vucke.sk uvádza, že je výkonným riaditeľom spoločnosti PM 4U s.r.o. od roku 2012 po súčastnosť.  Ide teda o aktívneho podnikateľa, a to aj napriek tomu, že ako predseda kraja musel predložiť oficiálne dokumenty o nezlučiteľnosti funkcií. V nich uvádza, že spĺňa podmienku nezlučiteľnosti a nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť ani  iné zamestnanie. Spoločnost’ PM 4U, ktorú sám založil, podľa dostupných informácií stále riadi. PM 4U podľa finstatu vykazovala  od svojho vzniku nulové tržby. V rokoch 2016-2017, teda počas trvania županovej kampane, sa ale dostala s tržbami na úroveň 84 748 eur spolu. V roku 2016 vykázala 42 374 eur a presne tú istú sumu vykázala aj v roku 2017. V januári 2018, kedy bol Trnka už čerstvým županom, bola spoločnosť prepísaná na Trnkovu manželku a úroveň tržieb znova klesla na nulu. Zvláštne pôsobí, že tržby v oboch rokoch kampane sú do eura totožné. To navodzuje dojem, že šlo o vopred cielene dohodnuté transakcie. Žiadne iné tržby spoločnosť podľa verejne dostupných informácií v danom období, pred ním ani po ňom, nemala. Napriek tomu, že firma v predmete činnosti na www.orsr.sk uvádza reklamné a marketingové služby, organizovanie podujatí, prieskum trhu a verejnej mienky, školiace služby či ekonomické poradenstvo, nemá ani len vlastnú webstránku, kde by prezentovala svoju činnosť  klientom. Na otázku aký je pôvod peňazí, ktoré Trnka sám sebe vložil na transparentný účet, župan odmietol odpovedať. OIS bude zisťovať ďalšie informácie a téme sa bude ďalej venovať.

V rok 2017 sa Vodohospodárska výstavba (VV) rozhodla nahradiť novú kompu na Dunaji úspornejšou. Preto vyhlasuje nový tender na prevádzku lodnej dopravy cez Dunaj. Súťaž je ale od začiatku zvláštna. do súťaže sa prihlasujú:  Slovenský vodohospodársky podnik (SVP), Duo Plus, spol. s r.o. Bratislava a  skupina firiem Raven Slovakia, s.r.o. a Just IT Solutions, s.r.o. Bratislavalehoty na prekladanie cenových ponúk boli 4 krát predĺženénakoniec boli všetky firmy, okrem SVP, vylúčené zo súťaže, pretože nespĺňali podmienky tendraSlovenský vodohospodársky podnik získava zákazku a k 31.1.2018 podpisuje zmluvu s VV o prevádzke plavidlazmluva  medzi VV a SVP je na 60 mesiacov v sume 8 300 000 eur (138 333 eur mesačne)pôvodná zmluva s Ponton City je na 180 mesiacov za  25 000 000 (138 888 eur mesačne) 2017 – SVP nevlastní žiadne vyhovujúce plavidlo, ktoré by mohlo ponúknuť VV š.p. na prevádzku kyvadlovej prepravy, preto vyhlasuje tender na “novú” kompu,  8.12.2017 – SVP dostáva cenovú ponuku od TUReality Vrútky na sumu 970 000 eur, podpísaná je konateľom Martinom Majdákom zo Žiliny o 10 dní neskôr!: 18.12.2017-realitná kancelária TUreality Vrútky sa (len 10 dní po zaslaní cenovej ponuky do tendra) mení na RTech Slovakia s.r.o.,  doterajší konateľ Martin Majdák vo firme prestáva figurovať a nahrádza ho Milan Kúdelažilinská realitná kancelária prechádza do Trnavy na Pekárenskú 11, kde je na Milana Kúdelu registrovaných ďalších vyše desať firiem 13.4.2018 – zmluva o predaji kompy vyrobenej v roku 1955 medzi SVP a RTech Slovakia, prílohou zmluvy je cenová ponuka zaslaná ešte pod značkou realitnej kancelárie TUreality Vrútky a v mene konatela Majdáka, ktorý v čase podpisu zmluvy už vo firme nefiguruje. Podvod s tendrom potvrdil aj bývalý konateľ TU reality Vrútky:  „Spravili podvod a ja som jeho obeťou. V živote som cenovú ponuku na kompu nedal,“ povedal Denníku N bývalý majiteľ firmy Martin Majdák.”  (zdroj: https://dennikn.sk/1140654/kompu-za-milion-od-realitky-stat-napokon-nekupi-situacia-pomaha-zarobkom-ponton-city/) – zároveň sa preukázalo, že tendrované plavidlo s názvom Christina nesplňala technické parametre požadované v tendri, resp. splňala ich len formálne, nie reálne. 6.6.2018 – na základe medializovaných informácií o machináciách počas tendra na nákup kompy, sa minister Lászlo Sólymos rozhodol zrušiť celý tender. Ministerstvo vydalo pokyn na ukončenie zmluvy Slovenského vodohospodárskeho podniku. “Ministerstvo netoleruje verejné zákazky, ktoré by oprávnene vzbudzovali pochybnosti,“ povedal hovorca rezortu životného prostredia Tomáš Ferenčák. (https://dennikn.sk/1140654/kompu-za-milion-od-realitky-stat-napokon-nekupi-situacia-pomaha-zarobkom-ponton-city/) 21.6.2018 – Po zrušení podvodného tendra na 63 ročnú kompu Christinu, SVP okamžite vyhlasuje nový tender na nákup prievoznej lode.  Počas tendra sa niekoľkokrát  menili podmienky pôvodná požiadavka na minimálnu kapacitu plavidla bola znížená z 21 na 18 vozidiel (prvý tender vyhrala Christina s preukázateľnou kapacitou 18 aj napriek tomu, že požadovaných bolo 21 miest)V rámci tendra nikde nefiguruje odhadovaná hodnota zákazky 24.9.2018 – Vodohospodárska výstavba ruší zmluvu s SVP, keďze SVP sa do stanovenáho termínu nepodarilo zaobstarať kompu na zabezpečenie kyvadlovej dopravy cez Dunaj. 7.6.2019 – druhý tender na nákup kompy (zo dňa 21.6.2018) vyhráva firma SAM – SHIPBUILDING AND MACHINERY a.s. so sídlom vo Vlčom hrdle v Bratislave. firma sa do súťaže prihlásila ako jediný úchádzačfirma vznikla z pôvodnej Slovenské lodenice Komárno a.s., ktoré sa spájajú s oligarchom Oskarom Világim. Z uvedených informácií je zrejmé, že prvý tender na nákup plavidla bol podvod. SVP kúpilo kompu od firmy, ktorá bola počas tendra provinčnou realitnou kanceláriou TUReality Vrútky. Zmluvu už ale podpisovala ako spoločnosť RTech Slovakia. Realitná kancelária, ktorá do tendra predkladala cenovú ponuku a technické parametre plavidla, zjavne nerozumela práve technickej stránke celej veci, keďže do tendra ponúkla plavidlo, ktoré kritéria spĺňa iba formálne, reálne  však bolo poddimenzované. Reálne sa vďaka plavidlu CHRISTINA zmanipulovali až dva tendre. Tender SVP na nákup kompy a  tender VV na prevádzkovateľa lodnej dopravy – VV zo svojho tendra vylúčila všetky zapojené firmy okrem SVP, pretože nespĺňali kritériá. SVP tender vyhral aj napriek tomu, že nemal vhodné plavidlo. Nový tender je rovnako plný otáznikov…

foto zdroj: nasadoprava.sk Vodohospodárska výstavba sa po voľbách začala zbavovať nepohodlných zamestnancov, vraj kvôli zlej finančnej situácii. Vyhodená zamestnankyňa má dôkazy o plytvaní, klamstvách a šikanovaní v štátnom podniku.  Jedným z prvých zamestnancov, ktorí boli donútení odísť bola hovorkyňa Diana Migaľová Baschierová. Podnik jej niekoľkokrát ponúkol odchod formou dohody. Nakoľko hovorkyňa nesúhlasila s dohodou “na vlastnú žiadosť”, podnik ju trestal vyfabulovanými porušeniami pracovnej disciplíny, pokutami, krátením dovolenky a nepriznaním časti platu. Diskrimináciu voči nej potvrdil aj inšpektorát práce. Napriek tomu sa jej podnik po dvoch mesiacoch zbavil. Dňa 30.júna 2016 jej oznámili, že jej pracovné miesto bolo zrušené. Vraj sa o tom rozhodlo už v apríli po výmene vedenia. Napriek tomu, že podnik plánoval kvôli údajnému zníženiu nákladov zrušiť miesto, generálny riaditeľ, Daniel Kvocera, až do konca júna od nej žiadal, aby prepustila miesto jeho človeku, keďže on si chce priniesť do podniku vlastného hovorcu. Keď tak neurobila, jednoducho miesto zrušil – vraj v apríli! Štátny podnik argumentoval organizačnými zmenami a zlou finančnou situáciou. Pritom po prepustení hovorkyne podnik jej prácu prerozdelil iným zamestnancom. Podnik časť jej agendy preniesol na svoju právnu kanceláriu, ktorej odmeny z 10 000 eur mesačne zrazu stúpli na 30 000 eur. Externí právnici vykonávali prácu hovorkyne za mnohonásobne vyššie odmeny než bol jej plat. Rovnako tak od júna 2016, kedy dostala hovorkyňa výpoveď kvôli nadbytočnosti a hospodárnosti, do decembra 2016 podnik prijal desiatky nových zamestnancov. Niektorí nahradili nepohodlných “odídencov”, iní prišli pre potešenie generálneho riaditeľa – missky, modelky. Ale aj redaktorka rádia s vyštudovanou žurnalistikou, ktorá  oficiálne zodpovedá za “projekt uskladnenia elektrickej energie vo forme vodíka.” V júni 2016 bolo v stave podniku 315 zamestnancov o rok neskor 328. mnohí z nich boli účelovo vymenení. Rovnako ako počet zamestnancov rástli aj náklady na ich mzdy od júla 2016 do decembra až dvojnásobne. Výsmechom všetkého sú náklady na reprezentačný fond podniku, ktoré od júna, kedy hovorkyňu vyhodili, do nasledujúceho septembra narástli až 9 násobne! Rovnako tak výročné správy podniku za rok 2016 a 2017 nevykazujú nijakú potrebu úspory a len potvrdzujú, že náklady podniku sa vôbec neznižovali, práve naopak, mnohonásobne rástli. Hovorkyňa podnik zažalovala. Spor sa vliekol takmer tri roky. V júni 2019 Okresný súd Bratislava III, rozhodol, že žaloba je neopodstatnená a že žalobkyňa má zaplatiť štátnemu podniku trovy konania v plnej výške. Súdkyňa pritom vôbec nevzala do úvahy dôkazy, ktoré hovorkyňa súdu predložila, ani zvukové nahrávky mnohých stretnutí s Kvocerom, jeho zástupcom Kasanom ako aj s externým právnikom podniku a šéfkou odborov. Nahrávky preukazujú Kvocerov zámer nahradiť ju “svojim človekom”,  ako aj neštandardné správanie a nátlak. Pritom v sporoch s tzv. slabšou stranou súdy pripúšťajú práve nahrávky ako dôkazný materiál. Zamestnanec, teda slabšia strana, sa voči podniku nemá ako inak brániť. Hlavne ak si podnik na stretnutie prizve právnikov a zamestnanec mu čelí sám bez svedkov. Súd tiež nezdôvodnil plnohodnotne svoje rozhodnutie a v rozsudku len okopíroval argumentáciu štátneho podniku proti hovorkyni. Rovnako tak nevzal do úvahy ďalšie predložené dôkazy o tom, že celé zrušenie pracovného miesta bolo účelové so zámerom zbaviť sa konkrétnej osoby. Na celý tento výsmech spravodlivosti existujú dôkazy – dôkazy, ktoré sudkyňa Okresného súdu Bratislava III odmietla pripustiť! Pri sporoch so slabšou stranou môže sám súd žiadať dokazovanie aj nad rámec toho, čo navrhne žalobca, práve preto aby napomohol slabšej strane. Sudkyňa nie len, že nenapomohla slabšej strane, ešte aj neodôvodnene nepripustila navrhované dôkazy. Odmietla výsluch svedka Andreja Kasanu, ktorý sa priamo podieľal na diskriminácii hovorkyne. Nepredvolala ďalších svedkov, ktorí údajne boli prítomní pri rokovaní o zrušení pracovného miesta. Rozsudok je plagiátom názorov vytrhnutých z argumentácie štátneho podniku. Sudkyňa nezdôvodnila svoje rozhodnutie nepripustiť časť dôkazov. V rozsudku nie sú akékoľvek relevantné názory súdu, chýbajú analýzy skutkového stavu, súd vôbec neuvádza ako došlo k vyhodnocovaniu dôkazov a na základe akých dôkazov rozhodol. Rozsudok preto pôsobí ako výsledok  ľubovôle samosudkyne, ktorá svoje rozhodnutie nedokázala dôsledne odôvodniť, tak ako jej ukladá zákon. Hovorkyňa sa preto 1.8.2019 voči rozhodnutiu súdu odvolala…

zdroj: www.vlada.gov.sk Úrad vlády SR v súlade so zákonom o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti v platnom znení vo štvrtok 28. marca  2019 vyhlásil a zverejnil na svojom webovom sídle https://www.vlada.gov.sk//vyzva-na-prihlasenie-zaujemcov-o-kandidaturu-na-predsedu-uradu-na-ochranu-oznamovatelov-protispolocenskej-cinnosti/Výzvu na prihlásenie záujemcov o kandidatúru na predsedu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Medzi požiadavkami na záujemcu sú okrem štruktúrovaného životopisu či motivačného listu a rôznych čestných prehlásení aj najmenej 2 písomné referencie od spolupracovníkov záujemcu alebo od osobností spoločenského života ako aj predloženie koncepcie rozvoja, fungovania a riadenia úradu v rozsahu do 5 strán.Uchádzač musí splniť tiež odborné a osobnostné predpoklady. Komisia, ktorej zloženie je zverejnené na: https://www.bojprotikorupcii.gov.sk/ochrana-oznamovatelov/ , bude posudzovať aj doterajšie pôsobenie záujemcu v osobnom, verejnom a profesijnom živote.Lehota na predkladanie prihlášok je  7. máj 2019  – do 12:00 hodiny  –  s označením (v prípade e-mailu v predmete správy): „Návrh na kandidáta na predsedu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti“ – neotvárať.   Je možné využiť poštovú adresu: Úrad vlády Slovenskej republiky, Námestie slobody 1, 813 70 Bratislava alebo elektronickú:  komisia@vlada.gov.sk so zaručeným elektronickým podpisom.  V  súlade so zákonom o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti v platnom znení  sa výber záujemcov uskutoční prostredníctvom verejného vypočutia komisiou.  O jeho presnom termíne budeme verejnosť informovať.Úrad vlády SR – odbor prevencie korupciewww.vlada.gov.sk

zdroj: Národný inšpektorát práce, www.ip.gov.sk Dňa 1. marca 2019 vstúpil do účinnosti nový zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti (zákon č. 54/2019 Z. z.), ktorý zrušil doterajší právny predpis upravujúci danú oblasť (zákon č. 307/2014 Z. z.) a podstatným spôsobom zmenil kompetencie inšpekcie práce v oblasti ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Aj keď nová legislatíva nadväzuje na doterajšiu právnu úpravu, novonastavenými postupmi má snahu zaistiť prehĺbenie, rozšírenie a zefektívnenie ochrany poskytovanej oznamovateľom protispoločenskej činnosti. Najvýznamnejšou zmenou je prenos kompetencií z orgánov inšpekcie práce na nový Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Tento nezávislý orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou bude poskytovať ochranu oznamovateľom, kontrolovať dodržiavanie zákona, poskytovať odborné stanoviská a poradenstvo k aplikácii zákona, robiť osvetu v oblasti poskytovania ochrany, poskytovať odmenu oznamovateľovi, či predkladať Národnej rade Slovenskej republiky správu o svojej činnosti. Hoci doterajšie princípy ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti zostali zachované, v samotnom procese sa novým zákonom prístup osôb k ochrane uľahčil. Ak zákon č. 307/2014 Z. z. priznával ochranu oznamovateľom len v prípade, že oznámené skutočnosti významnou mierou prispeli k objasneniu nekalej praktiky, pri priznávaní ochrany podľa novej legislatívy už miera prispenia nie je posudzovaná. Taktiež rozšírenie definície závažnej protispoločenskej činnosti o trestné činy právnických osôb a zníženie hornej hranice pokuty u oznámených správnych deliktov z 50 000 eur na 30 000 eur rozširuje okruh osôb, ktorým môže byť ochrana poskytnutá. Aj nový zákon, podobne ako jeho predchodca, ustanovuje poskytovanie ochrany podávateľom oznámenia nekalej praktiky dovnútra zamestnávateľa, ako aj podávateľom kvalifikovaného oznámenia prokurátorovi alebo príslušnému správnemu orgánu. V oboch prípadoch zákonnú ochranu bude zabezpečovať nový úrad na ochranu oznamovateľov. V prvom prípade je možné poskytnúť ochranu pozastavením účinnosti negatívneho pracovnoprávneho úkonu, ktorý voči oznamovateľovi urobil zamestnávateľ ako odvetný akt za oznámenú nekalú praktiku. Oznamovateľ má po novom 15 dní na to, aby požiadal novovytvorený úrad o pozastavenie účinnosti takéhoto pracovnoprávneho úkonu. Pozastavenie účinnosti sa novou právnou úpravou predĺžilo na 30 dní. Počas tejto lehoty môže oznamovateľ podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na súd. O pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu môže teraz požiadať už aj osoba zodpovedná u zamestnávateľa za úkony v rámci vnútorného systému preverovania oznámení, či osoba, ktorá zverejnila skutočnosti o protispoločenskej činnosti. Túto osobu chráni zákon v prípade, ak zverejnenie bolo odôvodnené oprávnenou domnienkou, že urobenie oznámenia by neviedlo k jeho riadnemu prešetreniu alebo by mohlo viesť k postihu oznamujúcej osoby. V prípade podania kvalifikovaného oznámenia závažnej protispoločenskej činnosti, teda oznámenia trestného činu prokurátorovi či správneho deliktu príslušnému orgánu, môže zamestnávateľ urobiť pracovnoprávny úkon voči chránenému oznamovateľovi, na ktorý nedal súhlas, len so súhlasom úradu, inak je neplatný. V rámci schvaľovania tohto právneho úkonu rozhodujúcu úlohu aj naďalej zohráva zamestnávateľ, ktorý musí preukázať, že medzi pracovnoprávnym úkonom a kvalifikovaným oznámením nejestvuje príčinná súvislosť. Významnou zmenou prešla aj dĺžka poskytovanej ochrany. Kým doposiaľ ochrana zanikala skončením trestného konania či konania o správnom delikte, po novom zanikne uplynutím troch rokov od skončenia týchto konaní. Predĺžením ochrany oproti doterajšiemu právnemu stavu sa od 1. marca významnou mierou zvyšuje a posilňuje zákonná ochrana oznamovateľa. Zákon o ochrane oznamovateľov zaviedol novinky aj vo vzťahu k vnútornému systému preverovania oznámení. Povinnosť mať zavedený vnútorný systém sa od 1. marca vzťahuje na zamestnávateľov s najmenej 50-timi zamestnancami a na orgány verejnej moci s najmenej piatimi zamestnancami, čím sa zohľadnili najmä malé obce. Zákon sprísňuje pravidlá pre kompetentnosť zodpovednej osoby plniacej úlohy zamestnávateľa v oblasti vnútorného systému tým, že zodpovedná osoba po novom musí mať odborné predpoklady na plnenie týchto úloh, za ktorých nadobudnutie a udržanie zodpovedá zamestnávateľ. Na druhej strane, zodpovedná osoba môže plniť u zamestnávateľa aj iné úlohy, tie však nesmú viesť ku konfliktu záujmov. Zamestnávateľ ju nesmie za výkon jej úloh postihovať a musí jej umožniť nezávislé plnenie úloh vrátane poskytnutia dostatočných prostriedkov a súčinnosti. Aj keď zákon preniesol kompetencie z inšpektorátov práce na Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, inšpektorátom práce určil postavenie akejsi predĺženej ruky úradu pri zaisťovaní ochrany oznamovateľom. Úrad totiž pri zisťovaní skutočností dôležitých na poskytnutie ochrany môže požiadať o súčinnosť inšpektorát práce, ktorý má pri poskytovaní súčinnosti oprávnenia ako pri výkone inšpekcie práce. V súvislosti s účinnosťou nového zákona je potrebné upozorniť na jeho prechodné ustanovenia, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v zorientovaní sa v aktuálnych kompetenciách orgánov. Úlohy úradu od 1. marca 2019 až do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynie šesť mesiacov od zvolenia prvého predsedu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, plnia inšpektoráty práce, ktoré zaisťovali ochranu oznamovateľom protispoločenskej činnosti aj doposiaľ. Zamestnávateľ so zavedeným vnútorným systémom vybavovania podnetov podľa doterajšej legislatívy je povinný ho zosúladiť s novým zákonom do 30. septembra 2019

Niektorí zástupcovia slovenských štátnych podnikov berú na ľahkú váhu Zákon o nezlučiteľnosti funkcií. Ten im, okrem iného, zakazuje podnikať alebo byť aktívnou súčasťou súkromného podnikania. Vo verejných funkciách je, podľa zistení Objektívne informovanej spoločnosti (OIS), v konflikte záujmov takýchto funkcionárov viac ako dosť! (viac…)

Firma RTech Slovakia v čase podpisu zmluvy s vodohospodármi existovala len 4 mesiace. Jej pôvodným zameraním pred zmenou údajov boli reality. S plavidlami, ich kúpou a predajom nemá žiadne skúsenosti, napriektomu vyhrala tender vodohospodárov  a na Dunaj privezie kompu Christinu z roku 1955. Nový generálny riaditeľ Vodohospodárskej výstavby, Daniel Kvocera, bol kedysi generálnym riaditeľom Slovenského vodohospodárskeho podniku. Dnes si objednáva prevádzku kompy od dodávateľa, ktorému kedysi sám šéfoval. Ide o takzvanú pozitívnu diskrimináciu, na čom by nebolo nič zlé, keďže si takto navzájom vypomôžu dva štátne podniky. Problém je v tom, že Slovenský vodohospodársky podnik nemá kompu, ktorú by mohol Kvocerovi do zákazky ponúknuť. Preto vyhlasuje tender na nákup plavidla. Tender však vyhráva zvláštna firma, ktorá do súťaže ponúkla kompu vyrobenú v roku 1955 kotviacu kdesi v Holandsku. Pre lepší prehľad si to rozoberme v jednotlivých faktoch: 2017 – Vodohospodárska výstavba chce novú kompu vo Vojke nad Dunajom nahradiť úspornejšou a preto vyhlasuje nový tender na prevádzku lodnej dopravy cez Dunaj do tendra sa prihlasuje Slovenský vodohospodársky podnik s cenovou ponukou 8 300 000 eur bez DPH, s ktorou vyhráva tender a k 31.1.2018 podpisuje zmluvu o prevádzke plavidlazmluva  medzi VV a SVP je na 60 mesiacov v sume 8 300 000 eur (138 333 eur mesačne)pôvodná zmluva s Ponton City je na 180 mesiacov za  25 000 000 (138 888 eur mesačne)rozdiel v mesačných nákladoch je teda minimálny, no rozdiel v kvalite plavidiel priepastný 2017 – Slovenský vodohospodársky podnik nevlastní žiadne vyhovujúce plavidlo, ktoré by mohlo ponúknuť VV na prevádzku kyvadlovej prepravy, preto vyhlasuje tender na “novú” kompu,  8.12.2017 – SVP dostáva cenovú ponuku od TUreality Vrútky na sumu 970 000 eur  podpísaná je konateľom Martinom Majdákom zo Žiliny o 10 dní neskôr!!!: 18.12.2017 -realitná kancelária TUreality Vrútky sa (len 10 dní po zaslaní cenovej ponuky do tendra) mení na RTech Slovakia s.r.o.,  doterajší konateľ Martin Majdák vo firme prestáva figurovať a nahrádza ho Milan Kúdelažilinská realitná kancelária prechádza do Trnavy na Pekárenskú 11, kde je na Milana Kúdelu registrovaných ďalších vyše desať firiem 13.4.2018 – zmluva o predaji kompy vyrobenej v roku 1955 medzi SVP a RTech Slovakia, prílohou zmluvy je cenová ponuka zaslaná ešte pod značkou realitnej kancelárie TUreality Vrútky a v mene konatela Majdáka, ktorý v čase podpisu zmluvy už vo firme nefiguruje. Okolnosti celého tendra sú nanajvýš zvláštne, preto sa nimi budeme ďalej zaoberať. 

zdroj: Národný inšpektorát práce, www.ip.gov.sk KOMPETENCIE INŠPEKTORÁTOV PRÁCE Inšpektoráty práce majú v súvislosti s ochranou oznamovateľov tieto právomoci: dohliadajú na to, aby zamestnávatelia vytvorili vnútorný systém vybavovania podnetov, pomocou ktorého môžu zamestnanci podnety o protispoločenskej činnosti (nekalom konaní) oznámiť priamo na pracoviskumôžu pozastaviť pracovnoprávny úkon, ktorým zamestnávateľ voči zamestnancovi urobil neoprávnený postih v dôsledku takéhoto oznámeniachránia oznamovateľov, ktorí oznámili závažnú protispoločenskú činnosť polícii, prokuratúre alebo inému správnemu orgánu a ten im následne priznal ochranu. OCHRANA PRI OZNAMOVANÍ ZÁVAŽNEJ  PROTISPOLOČENSKEJ ČINNOSTI Ochranu, ktorá platí preventívne, možno získať iba v súvislosti s oznámením závažnej protispoločenskej činnosti. Tou sú trestné činy a správne delikty. Trestný čin môže oznamovateľ ohlásiť na polícii alebo prokuratúre a spolu s oznámením alebo neskôr počas trestného konania môže prokuratúre podať aj žiadosť o ochranu. V prípade, ak je oznámený trestný čin už predmetom súdneho konania, žiadosť o ochranu podáva oznamovateľ súdu. Ak nekalá činnosť nie je trestným činom, ale správnym deliktom, tento delikt môže oznamovateľ ohlásiť príslušnej inštitúcii (správnemu orgánu). O ochranu v tomto prípade žiada oznamovateľ inštitúciu, ktorej správny delikt oznámil (napr. Protimonopolný úrad, Úrad na ochranu osobných údajov). Ak prokuratúra, súd alebo príslušná inštitúcia uznajú žiadosť za oprávnenú, informujú žiadateľa, jeho zamestnávateľa a inšpektorát práce, že žiadateľ sa stáva chráneným oznamovateľom. Dôležité: Ochrana sa poskytuje oznamovateľovi závažnej protispoločenskej činnosti, ak: oznámenie urobil v dobrej vierepredmetom oznámenia boli skutočnosti, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcieoznámené skutočnosti môžu významnou mierou prispieť alebo prispeli k zisteniu alebo usvedčeniu páchateľa závažnej protispoločenskej činnosti. Závažná protispoločenská činnosť je protiprávne konanie, ktoré je: trestným činom poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev, trestným činom machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, trestným činom verejných činiteľov alebo trestným činom korupcietrestným činom, za ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri rokysprávnym deliktom, za ktorý možno uložiť pokutu s hornou hranicou vo výške najmenej 50 000 eur. Oznamovateľ môže namiesto žiadosti o poskytnutie ochrany požiadať prokuratúru, súd alebo správny orgán o zaslanie písomného potvrdenia o tom, že je oznamovateľ. Voči chránenému oznamovateľovi môže zamestnávateľ urobiť právny úkon alebo vydať rozhodnutie o pracovnoprávnom vzťahu (ďalej len pracovnoprávny úkon), na ktorý nedal súhlas, iba s predchádzajúcim súhlasom inšpektorátu práce. Inak je tento pracovnoprávny úkon neplatný. Súhlas inšpektorátu práce sa nevyžaduje, ak sa pracovnoprávnym úkonom priznáva nárok alebo ak ide o pracovnoprávny úkon súvisiaci so skončením pracovnoprávneho vzťahu, ktorý je dôsledkom objektívnej skutočnosti nezávislej od posúdenia zamestnávateľa. Inšpektorát práce udelí súhlas s navrhovaným pracovnoprávnym úkonom zamestnávateľa voči chránenému oznamovateľovi, len ak zamestnávateľ preukáže, že navrhovaný pracovnoprávny úkon nemá žiadnu príčinnú súvislosť s oznámením. Ak počas poskytovania ochrany došlo zo strany zamestnávateľa k neplatnému skončeniu pracovného pomeru, patrí oznamovateľovi náhrada mzdy za obdobie od neplatného skončenia pracovného pomeru až do času, keď je oznamovateľovi umožnené pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Táto náhrada mzdy môže byť priznaná aj za čas presahujúci 36 mesiacov. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky môže poskytnúť oznamovateľovi na základe jeho žiadosti odmenu až do výšky päťdesiat násobku minimálnej mzdy, ak v trestnom konaní nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým bol páchateľ uznaný vinným zo spáchania trestného činu, alebo ak v správnom konaní nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým sa preukázalo spáchanie správneho deliktu. Na poskytnutie odmeny oznamovateľovi nie je právny nárok. VNÚTORNÝ SYSTÉM VYBAVOVANIA PODNETOV Zamestnávatelia, ktorí sú orgánom verejnej moci alebo ktorí zamestnávajú aspoň 50 zamestnancov, majú povinnosť určiť zodpovednú osobu, ktorá bude prijímať a preverovať oznámenia o protispoločenskej činnosti (podnety) zamestnancov. Zamestnávatelia sú ďalej povinní: vydať vnútorný predpis, v ktorom určia podrobnosti ospôsoboch podávania podnetov, pričom aspoň jeden spôsob musí byť prístupný 24 hodín dennepreverovaní podnetovoprávneniach zodpovednej osoby pri preverovaní podnetovzachovaní mlčanlivosti o totožnosti zamestnanca, ktorý podal podnet (ďalej podávateľ podnetu)evidovaní podnetovoboznamovaní podávateľa podnetu s výsledkom jeho prevereniaspracúvaní osobných údajov uvedených v podneteoboznámiť zamestnancov s vnútorným predpisompo dobu troch rokov odo dňa doručenia podnetu viesť evidenciu podnetov v rozsahudátum doručenia podnetumeno, priezvisko a adresa pobytu podávateľa podnetupredmet podnetuvýsledok preverenia podnetudátum skončenia preverenia podnetu. Prostredníctvom vnútorného systému vybavovania podnetov môže zamestnanec svojmu zamestnávateľovi oznámiť inú protispoločenskú činnosť. Ak vnútorný systém nemá zamestnávateľ vytvorený, potom aj oznámenie iným spôsobom vytvorí predpoklady pre poskytnutie ochrany. Podnety zamestnávateľovi možno podať o nekalej činnosti s dopadom na spoločnosť (teda inej ako závažnej protispoločenskej činnosti), o ktorej sa zamestnanec dozvedel v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie. Podnety možno podať aj anonymne. Inou protispoločenskou činnosťou je aj: nelegitímne, neetické alebo nezákonné praktiky na pracoviskukonanie, ktoré pôsobí negatívne na spoločnosť a je spravidla základom trestnej činnosti (napr. nadmerné požívanie alkoholických nápojov, agresívne správanie, patologické gamblerstvo, vandalizmus). Na základe svojho rozhodnutia môže zamestnanec podať zamestnávateľovi aj podnet, v ktorom oznámi závažnú protispoločenskú činnosť. Lehota na preverenie podnetu je 90 dní od jeho prijatia. Lehotu možno predĺžiť o ďalších 30 dní s tým, že pri neanonymných podnetoch sa predĺženie s uvedením dôvodov oznámi podávateľovi. Výsledok preverenia oznámi zamestnávateľ podávateľovi podnetu do 10 dní od preverenia. OCHRANA PODÁVATEĽA PODNETU V RÁMCI VNÚTORNÉHO SYSTÉMU VYBAVOVANIA PODNETOV Ak sa podávateľ podnetu domnieva, že v súvislosti s podaním bol voči nemu urobený pracovnoprávny úkon, s ktorým nesúhlasí, môže požiadať inšpektorát práce o pozastavenie účinnosti tohto pracovnoprávneho úkonu. Musí to však urobiť do siedmich dní odo dňa, keď sa o pracovnoprávnom úkone dozvedel. Inšpektorát práce bezodkladne pozastaví účinnosť pracovnoprávneho úkonu, ak bola dodržaná lehota a ak je dôvodné podozrenie, že tento pracovnoprávny úkon bol urobený v súvislosti s podaním podnetu. Pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu trvá 14 dní. Rozhodnutiu, ktoré je pracovnoprávnym úkonom, sa pozastavením účinnosti odkladá vykonateľnosť. Podávateľ podnetu má možnosť počas tejto 14-dňovej lehoty podať návrh na súd na vydanie predbežného opatrenia. Doručením návrhu na nariadenie predbežného nariadenia na súd sa trvanie pozastavenia účinnosti predlžuje až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu. Táto ochrana sa vzťahuje aj na oznamovateľa, ktorému prokuratúra, súd alebo správny orgán doručil písomné oznámenie o tom, že je oznamovateľ, a to až do zániku pracovnoprávneho vzťahu. Inšpektorát práce môže zamestnávateľovi za nesplnenie povinností v súvislosti s vnútorným systémom vybavovania podnetov uložiť pokutu do 20 000 eur. Oznamovateľ a osoba, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu, majú právo na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci prostredníctvom Centra právnej pomoci. Taktiež sa môžu obrátiť na neziskové organizácie, ktoré sa venujú problematike ochrany oznamovateľov kriminality a inej protispoločenskej činnosti. OZNAMOVANIE PROTISPOLOČENSKEJ ČINNOSTI A ZÁKONNÍK PRÁCE Oznamovateľa protispoločenskej činnosti chráni pre neoprávneným postihom aj Zákonník práce. V pracovnoprávnych vzťahoch sa totiž zakazuje diskriminácia zamestnancov z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. V súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania (diskriminačným konaním) má zamestnanec právo podať zamestnávateľovi sťažnosť. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania. Ak sa zamestnanec domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa obrátiť aj na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej antidiskriminačným zákonom. Zamestnanec poškodený porušením zásady rovnakého zaobchádzania sa môže v konaní pred súdom nechať zastupovať advokátom, inou fyzickou či právnickou osobou, prípadne Slovenským národným strediskom pre ľudské práva. Stredisko zo zákona zabezpečuje právnu pomoc obetiam diskriminácie a prejavov intolerancie. Zamestnanec môže taktiež podať podnet na príslušný inšpektorát práce, ktorý vykonáva dozor nad dodržiavaním predpisov v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. V prípade zistenia porušenia zákona môže byť zamestnávateľovi uložená pokuta.

zdroj: Národný inšpektorát práce Národný inšpektorát práce v spolupráci s Transparency International Slovensko vydal praktický manuál pre oznamovateľov protispoločenskej činnosti (whistleblowerov). Manuál informuje o možnostiach právnej ochrany oznamovateľov a poskytuje praktické rady, ako pri oznámení nekalej praktiky postupovať. Manuál si môžete stiahnuť tu: https://www.ip.gov.sk/prakticky-manual-ako-oznamit-nekalu-praktiku-a-nedoplatit-na-to/